Prečo chcú progresívne sily uvrhnúť Dannyho Kollara do temnice

IDE NIELEN O DANNYHO KOLLARA, ALE AJ O NAŠU SLOBODU

Priatelia!

Dirigenti (Miškov tata, Hríb, Leško, Zajac a ďalší),

žoldnieri (Bárdy, Bejátka, Kostolný a ďalší).

nádenníci (Tódová, baba Vanga Vagovič, Filo, Burčík, Kelöová, Dömeová, Ghanam, ZKH a jej mužíček, Prušová, Kern, Benčík, Štromajer, Breiner a desiatky ďalších),

teda všetci títo sluhovia progresívnej agitácie a propagandy si od roku 2018 zvykli na to, že orgány činné v trestnom konaní a súdy tancujú, ako oni falošne pískajú.

A to sa musí končiť.

Rád by som napísal, že tieto časy sa už skončili, ale nie je to pravda. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ani vedenie Policajného zboru úplne neodstavili prokurátorov-gestapákov a vyšetrovateľov-sadistov-aktivistov od trestných spisov. Na špecializovanom aj najvyššom súde stále pôsobia sudcovia (najmä Záleská, Sabová, Kliment, Štift a niekoľkí ďalší), čo aktívne spolupracovali so šialencovým režimom, jeho Himmlerom Lipšicom a výkonnými práporčíkmi čurillami & Co. na demolácii právneho štátu.

Takže ešte raz: Tieto časy sa musia skončiť. Orgány činné v trestnom konaní a súdy nesmú podliehať tlaku fašizoidných tlačových orgánov, ktoré sa v týchto dňoch dožadujú uvalenia väzby na Dannyho Kollara.

Blíži sa rozhodovanie najvyššieho súdu SR o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o nevzatí Danny Kollara do väzby. Tri hlavné tlačové orgány progresívnej agitácie a propagandy už začínajú vyvíjať sústredený verejný tlak na sťažnostný súd s cieľom zvrátiť rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Petra Pulmana.

Žoldnieri propagandy si želajú vidieť občana Daniela Bombica v temnici a domnievajú sa, že na to majú nárok. V období od februára 2018 do jesene 2023 exitovala ilúzia existencie tohto nároku, pretože orgány činné v trestnom konaní aj súdy často vychádzali v ústrety progresívnym agitátorom. Nehľadeli na to, že tým brutálne šliapu po ústave, zákonoch a medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ak by som mal do detailov rozobrať skutkový a právny stav trestných konaní vedených proti Dannymu Kollarovi, unudil by som čitateľov k smrti alebo by som ich odradil od čítania dlhého textu v rozsahu niekoľkých desiatok strán. Chcem sa tomu vyhnúť. Preto sa obmedzím len na štyri podstatné okruhy otázok, spojených s príbehom slovensko-londýnskeho enfant terrible: (i) nezriadená túžba po krvi; (ii) legitímnosť písomnej a verbálnej produkcie Dannyho Kollara; (iii) dôvodnosť stíhania; (iv) dôvodnosť väzby.

Túžba po krvi

Pod pojmom túžba po krvi v prípade Dannyho Kollara mám na mysli nezriadené dychtenie progresívnych fanatikov vidieť ideologického protivníka v putách a za mrežami. Ide o zvrátenú mániu a prejav temných stránok duší, čo sa za každú cenu, aj za cenu porušenia ústavy a práva, dožadujú uväznenia spoluobčana.

Žiaľ, ide o pomerne rozšírený úkaz. Posielanie do väzby sa stáva bežnou súčasťou slovenského politického diškurzu. Ako keby sa politické a spoločenské spory dali riešiť len krajným spôsobom. Či presnejšie: akoby bolo prednostne trestné právo liekom na politické a spoločenské traumy. Väzba je krajným prostriedkom trestného konania. Môže byť uvalená len zo zákonných dôvodov a iba na nevyhnutne dlhý čas. Politické chúťky, spoločenská objednávka a temné túžby niektorých rozvášnených aktivistov rozhodne nie sú zákonnými dôvodmi, o ktoré možné oprieť dôvodnosť väzby.

Legitímnosť výrokov Dannyho Kollara

Niet pochýb o tom, že verejná komunikácia Dannyho Kollara prostredníctvom platformy Telegram je ostrá, tvrdá, miestami hraničná, kontroverzná a v niektorých prípadoch aj mylná. Tiež sa neraz vyjadrujem ostro, tvrdo, kontroverzne a nepochybne sa aj mýlim, pretože som len obyčajný človek bez nároku progresívnej prozreteľnosti na večnú a absolútnu pravdu. Píšem to o sebe preto, lebo nechcem vyvolávať dojem, že sa povyšujem nad občanom Bombicom a bol by som rád, ak by tak boli vnímané aj moje nasledujúce slová.

Nepochybujem o tom, že niektoré nestíhané výroky Dannyho Kollara sú za hranicou spoločenskej slušnosti. Nemám ambíciu to posudzovať a už vôbec nie odsudzovať. Na tomto mieste považujem za podstatné uviesť, že prípadné prehrešky proti spoločenskej slušnosti predsa nemôžu automaticky tvoriť podklad na trestné stíhanie „hriešnika“. Naopak, Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštantne opakuje, že vo verejnej diskusii musia mať priestor aj šokujúcim a expresívnym spôsobom formulované stanoviská a názory.

Podpísal by som všetko, čo napísal alebo povedal Danny Kollar? Nie. Naša internetová známosť sa začala tak, že som ho verejne kritizoval a on na to reagoval. A som si istý, že ani Danny Kollar by nepodpísal všetko, čo píšem a tvrdím. Napriek tomu trvám na tom, že má právo na svoj spôsob komunikácie. Má právo byť aj expresívny, ak to uzná za vhodné. A má právo vyjadrovať obavy o budúcnosť bielej rasy. Veď hnutie Black Lives Matter nie je ničím iným, len vyjadrením obáv a budúcnosť čiernej rasy v USA. Majú na to plné právo.

Určite by bolo nelegitímne aj trestné, ak by ktokoľvek podnecoval k páchaniu násilia proti čiernej alebo bielej rase či proti komukoľvek inému. Danny Kollar to nikdy neurobil, aj keď niektorým ľuďom prial kadečo. Poviem to veľmi úprimne, keď určité hyeny ničili život mojej rodine, tiež som im povedal a napísal kadečo a ani trochu to neľutujem.

Dôvodnosť stíhania

Na okraj tohto bodu je potrebné uviesť, že viaceré skutky (ak nie všetky), za ktoré je stíhaný Danny Kollar, nespadali do pôsobnosti zrušených orgánov NAKA a špeciálnej prokuratúry. Napriek tomu vydávali v jeho prípade procesné rozhodnutia, a preto konali ako vecne nepríslušné orgány činné v trestnom konaní. Je jasné, prečo sa v čase šialencovho režimu zhostili kauzy občana Bombica špeciálne zložky: aby založili pôsobnosť ešte špeciálnejšieho súdu s cieľom dosiahnuť vydanie medzinárodných zatykačov. Pod jedným z nich je podpísaná Pamela Záleská, manžel agitátorky tlačového orgánu Miškovej strany Moniky Tódovej.

Dannymu Kollarovi kladú za vinu naozaj množstvo skutkov a len ich opis by si vyžadoval malú dizertáciu. Za všetky si dovolím na ilustráciu vybrať len jeden. Vraj rozširoval extrémistický materiál, pretože propagoval knihu/brožúru/pamflet (vyberte si) Protokoly sionských mudrcov. Okrem lingvistiky som vyštudoval históriu a mám na uvedený text iný názor ako Danny Kollar. Lenže to je tak všetko, čo s tým alebo proti tomu môžem urobiť a tak je to správne. Za úplne nesprávne považujem, že štát si dovoľuje trestne stíhať občana len preto, lebo nabáda iných občanov, aby si prečítali Protokoly sionských mudrcov. Tým nedošlo k výzve na páchanie násilia ani k podnecovaniu na spáchanie iného trestného činu.

Nie je to však koniec absurdít. Protokoly sionských mudrcov ponúkali mnohé kníhkupectvá. Áno, aj také velebné progresívne ustanovizne knižného trhu, akými sú Martinus a Panta Rhei. A tento zväzok je aj vo fonde Univerzitnej knižnice v Bratislave. Ako sa teda môže dopustiť trestného činu propagáciou Protokolov sionských mudrcov ich konečný spotrebiteľ, keď predajcovia ani (azda) najvýznamnejšia knižnica za jej distribúciu a ponúkanie čitateľom trestnú zodpovednosť nenesú? Nehovorím, že majú byť stíhaní pracovníci kníhkupectiev a knižnice. Knihy sú na to, aby sa čítali. Hovorím, že podľa môjho informovaného názoru stíhanie Dannyho Kollara rozhodne nie je dôvodné a nepochybne vykazuje všetky znaky zneužívania trestného práva na dosahovanie politických cieľov. Ak by bol na to priestor a čas, podobnej analýze a s rovnakým výsledkom by som vedel podrobiť aj zvyšné obvinenia vznesené proti občanovi Bombicovi.

Dôvodnosť väzby

Ak nie je dôvodné trestné stíhanie, nemôže byť dôvodná ani väzba. Lenže! Avšak! Ibaže! Nie som sudca. Peter Pulman síce nevidel dôvody na vzatie Dannyho Kollara do väzby, ale stíhanie označil v tomto štádiu trestného konania, aj keď s viacerými výhradami, za dôvodné. Uvidíme, čo si bude myslieť o dôvodnosti stíhania Najvyšší súd SR. A uvidíme, či podľahne alebo nepodľahne brutálnemu tlaku vyvíjanému nástrojmi progresívnej agitácie.

V každom prípade je zjavné, že neexistuje žiaden dôvod brať Dannyho Kollara do väzby z dôvodov hrozieb úteku a pokračovania v údajnej trestnej činnosti, ako to zanovito s nasadením politického aktivistu požaduje prokurátor Michal Stanislav zo zrušenej špeciálnej prokuratúry. Danny Kollar prišiel na Slovensko dobrovoľne, vzdal sa nároku na dokončenie extradičného konania a dal jasne najavo, že je v jeho záujme, aby trestné konanie prebehlo čím skôr a čo najhladšie. Kým bol v Londýne aktívne spolupracoval s miestnym súdom a nevyhýbal sa trestnému konaniu, aj keď mu neboli právoplatne doručené uznesenia o vznesení obvinenia. Naopak, slovenské orgány činné v trestnom konaní nevykonávali v jeho veci dva roky žiadne úkony. Len sa ho usilovali dostať do väzby a pokračujú v tomto úsilí doteraz. Všetky procesné kroky Dannyho Kollara nasvedčujú tomu, že sa nechce vyhýbať trestnému konaniu, a preto je tento dôvod väzby absolútne vylúčený.

Podľa mojej mienky konanie občana Bombica nie je trestné, a preto ani nehrozí pokračovanie v trestnej činnosti. Ak by si však na rozdiel odo mňa najvyšší súd myslel, že stíhanie dôvodné je (čo je reálne možné), ani to automaticky nemôže znamenať, že je oprávnená hrozba pokračovania v údajnej trestnej činnosti. Danny Kollar sa od vznesenia obvinenia (s výnimkou jedného navidomoči umelo vyrobeného skutku) nedopustil konania, ktoré považujú vyšetrovateľ a prokurátor za trestné. Preto je hrozba pokračovania údajnej trestnej činnosti len fiktívna a neopiera sa o žiadne okolnosti majúce odraz v materiálnej realite.

Celkom na záver už len krátka poznámka: Prípad Dannyho Kollara je klasickým príkladom politicky motivovaného trestného konania. Niekoľko progresívnych primadon a mandarínov sa dožaduje jeho uväznenia len preto, lebo sa nedokážu vyrovnať s jeho ostrou rétorikou a nedokážu uniesť, že aj takto formulované názory majú právo na existenciu. To, že sa cítia byť jeho výrokmi urazení, ešte neznamená, že majú pravdu. A už vôbec to neznamená, že ich urazenosť je dôvodom na uvrhnutie občana Bombica do temnice.

Peter Tóth