GRÓNSKO

Stretnutie hlavy štátu s predsedami parlamentných strán prinieslo viacero podnetov. Dalo by sa hovoriť a písať o kadečom. Najviac ma zaujalo Grónsko, pretože z geopolitického hľadiska ide o chuťovku.

Robert Fico má stopercentnú pravdu, keď upozorňuje, že Grónsko je zvrchovaným územím Dánska, a preto je aj súčasťou EÚ. Z toho vyplýva, že ak Donald Trump poškuľuje po ostrove, dotýka sa nielen bilaterálnych vzťahov s Dánskom, ale aj vzťahov s úniou. Lenže ani to nie je celý príbeh, a to je aj dôvod, prečo chcem na túto tému stratiť pár slov.

Dánsko je aj členom NATO. Z tohto hľadiska je Grónsko súčasťou bezpečnostnej architektúry, ktorej dominujú USA. Donald Trump sa venoval myšlienke získať ostrov už počas prvého obdobia v úrade prezidenta. Ak sa k tomu vracia znova, zjavne ide o posun v americkom strategickom uvažovaní.

Kým sa dostanem k podstate, malá odbočka: NATO nevzniklo za účelom ochrany demokracie. Účelom aliancie je najmä nedovoliť Rusku získať prevahu v severnom Atlantiku a redukovať jeho možnosti operovať v Stredozemnom mori. NATO sa stalo predsunutým valom Monroeovej doktríny na východnej pologuli. Účelom bolo obmedzenie možností operovania sovietskych (neskôr ruských) námorných síl a redukovať na minimum využívanie prechodu zo Severného ľadového oceánu do Atlantiku „dierami“ medzi Britániou a Islandom a Islandom a Grónskom.

Arktická oblasť v súčasnosti výrazne priťahuje Čínu, ktorú Donald Trump považuje za významnejšieho protivníka ako Rusko. Čína v Arktíde pomerne úzko spolupracuje s Ruskom. Neohrabané úsilie amerického prezidenta získať Grónsko súvisí s okolnosťou, že nie všetky členské štáty NATO pociťujú rovnako akútne potrebu blokovať prienik čínskeho (ale aj ruského) námorníctva z arktickej oblasti do Atlantiku. Donald Trump sa nerád spolieha na Európanov, a preto chce mať Grónsko pod kontrolou a túži tam umiestňovať nielen vojenské, ale aj spravodajské technologické aktíva.

Dánsko aspoň zatiaľ nemá v pláne vzdať sa Grónska. Ak by sa aj rozhodlo pre takýto krok, isto by si to vyžadovalo nejakú formu referenda a tak ďalej a tak podobne. Ponechajme však technické detaily bokom. Podstata tohto príbehu spočíva v tom, že nielen Donald Trump, ale aj nová generácia republikánov (vrátane ašpiranta na budúceho prezidenta J. D. Vancea) nedôverujú väčšine európskych spojencov. Ak by USA získali pod kontrolu Grónsko, úplne by si vystačili s Kanaďanmi, Islanďanmi a Britmi v aliancii severoatlantických národov. Všetky tri spomínané štáty sú do veľkej miery bezpečnostnými vazalmi USA, takže oni budú určite na palube, ak zavelí Washington.

Ak budú v rámci NATO na programe akékoľvek strategické diskusie, je potrebné mať na pamäti, že v USA sa postupne rodí nová strategická doktrína a Európa sa podľa toho musí zariadiť. Myslím si, že Robert Fico to chápe, ale Miško a kaderník netušia.

P. S.: Načrtnutá téma je komplexná, nedá sa vyčerpať krátkym statusom. Ak bude Grónsko ďalej rezonovať, vrátim sa k tomu obsiahlejším článkom.

Peter Tóth