Tí, ktorí sa slovenskú verejnosť snažia roky presvedčiť, že kauza Gorila je len o nahrávke premiéra Roberta Fica, ktorý pije u niekoho colu, sa dnes bijú do pŕs, že jedna zverejnená fotografia nič neznamená. Vážení, budem vás musieť sklamať, ale v dobe digitálne fotografie tieto záznamy udalostí neblednú.
koláž HD
Pamätám si, keď nebohá Jana Teleki mala na sociálnej sieti rámik s nápisom “S Kočnerom sa nestretávam”, čo bolo v čase, kedy už muselo byť každému jasné, že Marian Kočner nie je problém Smeru, ale ak prižmúrime oči k súčasnej opozícií, tak problém celého politického spektra na Slovensku.
Ani videá Richarda Sulíka u Kočnera na raňajkách nevybledli, ale v rámci boja proti Ficovi prižmúrili držitelia pravdy všetky telesné otvory a na kauzu SaSanka sa zabudlo. Video, čo je lepší nosič ako fotografia zabavilo časť Slovenska aj v čase hrôzovlád, keď sa inak ostražití ruskí agenti nechali natočiť v parku v žihľave.
Mamulašvili nie je „celebrita“ do albumu!
Fotografie zničili nejeden prominentný manželský pár, keď si jeden z partnerov nedával pozor a užil si nemanželský sex. V zahraničí boli prípady, keď športovca odfotografovali v oblečení inej značky, s ktorou mal zmluvu a prišiel o milióny, či dokonca zaplatil pokutu.
Byť na jednej fotografii s Mamukom Mamulašvilim nie je to isté, ako byť odfotení po boku Bolka Polívku, či Ivana Trojana, ktorí mali z nejakého dôvodu potrebu na námestí v Bratislave vykrikovať realitu z vlastivedy prvého stupňa ZŠ, že Slovensko patrí do Európy, či je Európa.
Fotografia s hrdlorezom, ktorý už v čase fotografovania ním bol a organizoval pokusy o prevrat sa nedá odbiť “on ma nepozná”, a to najmä po informácii, že nadácia, za ktorú stojíš na námestí a žiadaš hlavu premiéra, mu na účet poslala 150-tisíc eur. Táto suma síce nie je veľká, veď aj Michal Kovačič ozbíjal ľudí o viac (sic!), ale je dostatočná na to, aby o sebe odovzdávateľ a prijímateľ vedeli.
Sadenie vlajok to neprekryje
Navyše ak sa objavia fotografie z kaviarne pri posedení na káve, tak je lepšie mlčať, nehovoriť nič ako sa zhovadiť s vyjadrením, že sa nepoznáme. Fotografie neblednú ani z ministerstiev Slovenskej republiky a keď ako minister zahraničných vecí podpíšeš memorandum s USAID, organizáciou pre zahraničnú pomoc, ktorého cieľom je pomoc gruzínskym mimovládkam, tak môžeš byť aj Ivan Korčok sadiaci vlajky v Manínskej tiesňave aj tak táto fotografia neprekryje, zatiaľ, hypotézu, že o prevrate SIS, premiér a vláda až tak veľmi nepreháňajú.
Je mimoriadne hlúpe ujsť z rokovacej sály, keď je na programe tvoj návrh na vyslovenie nedôvery vlády, lebo tá ti nedovolí robiť cirkus pred kamerami a na druhý deň, akoby zázrakom sa na protestoch objaví viac slovenských vlajok, ktoré pred tým cez ukrajinské nebolo takmer vidieť.
Toľko „náhod“ na fotografii
Fotografie neklamú a starý Šimečka sa naozaj stretol s Mamulašvilim, rovnako ako tvár OZ Ukrajina za mier Štasselová. O čom sa, ale rozprávali sa zatiaľ môžeme len dohadovať, keďže SIS má údajne aj nejaké nahrávky, tak do budúcna budeme aj niečo počuť. Žiaľ, doba kedy mali červené denníčky čarovné stoly a najnovšie informácie z trestných spisov je definitívne preč. V tomto prípade, žiaľ, možno keby sa počuli, tak by zavreli zobáky, ktoré aj tak klepú na prázdno…
Mamulašvili, podpis memoranda s USAID, či fotografia so šéfom Ukrajinskej rozviedky (Poliačik) a námestia plné ukrajinských vlajok, to je ďaleko väčší album ako mám z promócii, a to fotil jeden profifotograf a cez sto amatérov… Fotografie neblednú, vážení! A spolu s nimi ani otázky, na ktoré ste ešte presvedčivo neodpovedali!
Roman Martiška / Hlavný Denník
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.