Pred pár dňami navštívil Gruzínsko europoslanec a šéf zboru poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák. Časť výsledkov rokovania s gruzínskou ministerkou zahraničných vecí zverejnil v krátkom videu. Vyplynulo z neho, že (i) Gruzínsko poskytlo Slovensku informácie o osobách a skupinách pôsobiacich v oboch štátoch s cieľom destabilizovať politickú situáciu a ústavné zriadenie; (ii) slovenskí majdanisti majú čulé styky s gruzínskymi militantnými žoldniermi aktívne bojujúcimi na Ukrajine.
Robert Fico neposlal do Tbilisi ministra zahraničných vecí, ale predsedu zboru poradcov. Vysvetlenia môžu byť viaceré; ponúkam svoje.
Gruzínsko odstúpilo Slovenskej republike politicky výbušné spravodajské informácie. Vždy je lepšie, keď sa podobných materiálov nedotýkajú ruky ministra zahraničných vecí, ktorého úlohou nie je riadiť špionáž, ale diplomatickú službu. Robert Fico mohol poslať do Gruzínska aj riaditeľa SIS. Neurobil to, vyslal tam Erika Kaliňáka, jedného z najbližších politických spolupracovníkov, čím dal gruzínskej strane najavo nielen vďačnosť, ale aj význam, aký pripisuje spolupráci s Tbilisi. Naopak, Erika Kaliňák hostila gruzínska ministerka zahraničných vecí, nie protokolárne nižšie postavená osoba na úrovni šéfa poradcov slovenského premiéra. Aj to dokumentuje vážnosť situácie.
Medzičasom Financial Times uverejnili zaujímavú správu. Najmä Nemci, Maďari a ďalší (pravdepodobne Slovensko) na pôde EÚ presadzujú, aby súčasťou mierovej dohody Ruska s Ukrajinou bola obnova transportu ruského plynu všetkými jestvujúcimi plynovodmi. Navrhovatelia si od tohto plánu okrem zníženia cien plynu v Európe sľubujú aj väčšiu ochotu Moskvy začať rokovať o mieri. Financial Times informujú, že „najbližší spojenci Ukrajiny“ v EÚ tento návrh odmietli.
Môžeme sa domnievať, že medzi odporcami načrtnutého plánu sú Poliaci, Francúzi a do fialova sfarbené Česko, čo sa môže časom meniť. Tiež sa môžeme domnievať, že okrem Slovenska plán podporujú Rakúšania a azda aj Chorváti. Isté je, že s ohľadom na diametrálne odlišné záujmy viacerých členských štátov bude veľmi zložité nájsť v EÚ jednotnú pozíciu vo vzťahu k riešeniu vojny na Ukrajine. Je možné, že viacerí členovia budú vyvíjať individuálne iniciatívy. Slovensko by malo podporovať len také, čo obnovia import relatívne lacného plynu z Ruska.
Z perspektívy niekoľkých mesiacov bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa vyvinie latentný konflikt Nemecka s Poľskom, záujmy ktorých sú v čoraz príkrejšom rozpore. Ak si Poľsko nedá pozor, veľmi rýchlo sa môže (opäť) ocitnúť v zovretí medzi nie práve priateľsky naladeným Nemeckom a Ruskom. Poľskí spojenci Američania a Briti sú totiž ďaleko. Ešte naozaj môže byť veselo.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.