Po viac ako 30 explóziách a niekoľkých smrteľných streľbách v prvom mesiaci roka švédska vláda priznala, že krajina trpí novou vlnou násilia, nad ktorou nemá kontrolu.
Polícia vyšetruje miesto činu po tom, čo pri streľbe v Bagarmossene, južnom Štokholme, Švédsko, 9. júla 2024 zahynul mladý muž. EPA-EFE/Mickan Mörk
Na tlačovej konferencii 30. januára mimoriadne zasadala Rada proti organizovanému zločinu o násilí.
„To, že nemáme kontrolu nad vlnou násilia, je celkom zrejmé,“ povedal premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii.
„Toto je švédsky zdedený problém. Rástol do tejto podoby veľmi dlho.“
Kristersson sa prihovoril všetkým, ktorí majú obavy a sú zvedaví, či im dnes večer vybuchnú dvere, a to nielen v ťažko zasiahnutom južnom Štokholme.
„Presne zdieľame túto obavu,“ povedal.
Kristersson oznámil zmeny na boj proti nárastu kriminality, vrátane zrýchlenej schopnosti polície odpočúvať deti, niečo, čo malo vstúpiť do platnosti až v lete 2026. Teraz bude predstavené v októbri tohto roku.
Švédska polícia vytvorí aj špeciálny tím pre rýchlu reakciu na výbuchy.
Platformy sociálnych médií boli tiež vyzvané, aby boli aktívnejšie pri predchádzaní náboru mladých ľudí zločincami.
„Opakovane sme apelovali na väčšiu autocenzúru a sebadezinfekciu platforiem. Ak sa tak nestane, zavedieme švédsku legislatívu proti ich schopnosti využívať platformy týmto spôsobom,“ povedal Kristersson.
Tlačová konferencia sa konala necelý deň po vražde Salwana Momika, irackého utečenca vo Švédsku, ktorý sa stal svetoznámym po niekoľkých spálení Koránu. Zastrelili ho doma počas živého vysielania na TikTok.
Podľa premiéra bolo príliš skoro určiť dôsledky vraždy Momiky na bezpečnostnú situáciu Švédska, kým Bezpečnostná služba a polícia neurčia totožnosť páchateľa.
„Môžem zaručiť, že bezpečnostné služby sú do toho hlboko zapojené, pretože je tu očividne riziko, že existuje aj spojenie s cudzími mocnosťami,“ povedal Kristersson, no v odpovedi na otázku dodal, že na to neexistujú žiadne dôkazy.
Väčšinu násilia vo Švédsku spôsobujú zločinecké gangy, najmä motorkárske a drogové gangy, ako sú Bandidos a Foxtrot, kde je aktívnych veľa ľudí s migračným pozadím.
Odhaduje sa, že vo Švédsku je aktívnych alebo spojených so zločineckou sieťou okolo 62 000 ľudí a v zahraničí okolo 600 gangových zločincov.
Kristersson povedal, že vláda chce odobrať občianstvo zločincom s dvojitým občianstvom.
Švédska vláda okrem toho zvažuje premiestnenie väzňov na výkon trestu do zahraničných väzníc a už začala rokovania s niekoľkými krajinami o prenájme ciel, potvrdil v stredu minister spravodlivosti Gunnar Strömmer.
Oznámenie prichádza len niekoľko hodín po tom, čo parlamentná komisia vymenovaná vládou dospela k záveru, že neexistujú žiadne právne prekážky pre presun väzňov do zahraničia z dôvodu vážneho preplnenia švédskeho väzenského systému.
Len za dve desaťročia sa Švédsko dostalo z jednej z najbezpečnejších krajín v Európe na vedúce postavenie EÚ v oblasti vrážd súvisiacich so strelnými zbraňami. Prudký nárast násilia súvisiaceho s gangmi prevalcoval súdnictvo a väzenský systém a priviedol švédske nápravné zariadenia na pokraj kolapsu.
Švédsky väzenský systém má v súčasnosti 11 000 miest, no Väzenská a probačná služba odhaduje, že do roku 2033 ich bude potrebovať najmenej 27 000.
„Musíme nájsť nové riešenia pre väzenský systém,“ povedal Strömmer na tlačovej konferencii. Bez konkrétností potvrdil, že Švédsko rokuje s viacerými krajinami, ktoré sú ochotné prijať väzňov.
Podľa švédskych novín Dagens Nyheter je Estónsko jednou z krajín, o ktorých Štokholm uvažuje pri umiestňovaní väzňov.
Mattias Wahlstedt, predseda parlamentnej komisie, ktorá sa zaoberá touto problematikou, uviedol, že väzňov možno premiestňovať len do krajín EÚ alebo krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).
Okrem toho väzni nebudú môcť odmietnuť premiestnenie a zohľadnia sa faktory, ako je prítomnosť rodiny vo Švédsku.
„Niekto s príkazom na deportáciu sa nemusí znovu integrovať do švédskej spoločnosti,“ zdôraznil Wahlstedt. Potvrdil tiež, že maloletí do 18 rokov, odsúdení teroristi a psychiatrickí pacienti budú z opatrenia vylúčení.
Po streľbe vo Farsta na juhu Štokholmu vo Švédsku 10. júna 2023 pracuje policajt na mieste činu. EPA-EFE/Anders Wiklund/TT
Čísla vytvárajú pochmúrny obraz. V roku 2023 švédske súdy vyniesli 200 000 mesiacov väzenia, čo je o 25 percent viac ako v roku 2022 a dvojnásobné ako v roku 2014.
V tom istom roku Švédsko zaznamenalo 121 vrážd s mierou 1,15 na 100 000 obyvateľov v porovnaní s 87 vraždami a mierou 0,91 v roku 2013. Hoci počet vrážd od svojho vrcholu v roku 2022 mierne poklesol, bombové útoky sa zvýšili.
Len v januári polícia zaznamenala 30 bombových útokov, z ktorých väčšina bola spojená s vydieraním firiem a súkromných osôb gangmi.
Problém sa však v priebehu desaťročí zväčšil. V roku 1975 bolo vo Švédsku hlásených 421 znásilnení. Do roku 2014 sa toto číslo vyšplhalo na 6 620 správ, čo predstavuje nárast o 1 472 percent za 30 rokov.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1772224425955377237
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.