Prejde sotva týždeň, aby sa niekde na starom kontinente nekonalo ďalšie podujatie „Make Europe Great Again“. Len nedávno som sa zúčastnil na jednom, ktorý sa konal v Európskom parlamente v Bruseli, a ďalší sa už o pár dní uskutoční v Madride. Vo všeobecnosti mám súcit s týmito zhromaždeniami a teším sa zo zmeny atmosféry, ktorá sa šíri z USA, rovnako ako každého komentátora napravo od stredu na tejto strane Atlantiku. Samotné vibrácie však Európu neurobia skvelou, ani ju nezachránia. Donald Trump bol zvolený za prezidenta Spojených štátov, a hoci má slabé miesto pre niektorých európskych lídrov, ako je Talianka Giorgia Meloniová alebo Maďar Viktor Orbán, jeho prioritou je a zostane Amerika na prvom mieste. Nádeje, že Donald Trump zachráni Európu pred sebou samým, sú scestné, a hoci by určite chcel silného partnera, nebude robiť našu prácu za nás.
Európske pravicové hnutia musia dospieť k odvážnym rozhodnutiam o tom, ako chcú, aby EÚ a budúce vzťahy medzi európskymi štátmi vyzerali, a napriek občasným regionálnym víťazstvám v Taliansku, Rakúsku, Maďarsku či Českej republike je stále nedostatok súdržná pravicová vízia. Aby bolo jasné, pravicou nemám na mysli vlažný konzervativizmus Európskej ľudovej strany a ich falošných konzervatívnych vodcov ako Manfred Weber alebo Ursula von der Leyenová. Títo ľudia majú viac spoločného so Zelenými ako skutoční konzervatívci a vykonali každé ľavicové šialenstvo od „zelených dohôd“ až po otvorené hranice. Áno, áno, v posledných týždňoch došlo k istému prekupovaniu: Zelená dohoda by sa mala odložiť a hranice možno nie sú až taký zlý nápad. Stačila na to dlhotrvajúca ekonomická recesia a týždenné bodnutie ilegálnymi prisťahovalcami v Nemecku.
To všetko znie dobre, ale dobre znejúce návrhy boli to jediné, čo z Bruselu vychádzalo už takmer tri desaťročia: Európska únia už takmer tri desaťročia pripravuje stratégie na posilnenie svojej úlohy významného hráča na globálnej scéne. Toto úsilie sa začalo lisabonskou stratégiou v roku 2000, ktorej cieľom bolo premeniť EÚ do jedného desaťročia na „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu s väčším počtom a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Keď však tieto ambiciózne ciele neboli splnené, po lisabonskej stratégii nasledovala „Stratégia Európa 2020“, ktorej cieľom je „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“. Opäť, po ďalšom desaťročí nesplnených cieľov, rok 2025 predstaví novú stratégiu, „Kompas konkurencieschopnosti“. Bohužiaľ, tento kompas skončí nikam, rovnako ako predchádzajúce stratégie.
Európa potrebuje komplexnú víziu, ktorá presahuje rámec sloganov. Jedným z dôvodov, prečo sa Donald Trump v súčasnosti javí ako prírodná sila, je to, že všetko bolo pripravené predtým, ako sa dostal k moci, a teraz krok za krokom uskutočňuje transformačný program. Má niekto – ľavica alebo pravica – podobný program pre EÚ? Akokoľvek by sa to mohlo zdať lákavé, odchod z EÚ nie je vhodnejší ako jej reforma, a hoci to prvé znie jednoducho, to druhé je nevyhnutné. Spoločný trh a harmonizácia byrokratických postupov od Poľska po Portugalsko sú kľúčovými prvkami pre skutočnú konkurencieschopnosť, a ak chceme byť na rovnakej úrovni ako Čína a USA, mali by úspešní podnikatelia nájsť podobné podmienky na celom kontinente, podmienky, ktoré uľahčia podnikanie, nie sťažila.
V súčasnosti sa, žiaľ, zdá, že Európska únia veci sťažuje, nie zjednodušuje. Frustrácia z Bruselu je preto viac než oprávnená, ale neverím, že tieto nefunkčné politiky ako zákaz spaľovacích motorov, mechanizmy na úpravu uhlíkových hraníc alebo vojna proti farmárom sa nedajú zvrátiť. EÚ je mocná inštitúcia zajatá nesprávnou ideológiou. Predstavte si na chvíľu, že by vedenie v Bruseli navrhlo politiky na podporu podnikania (menej byrokracie), výroby energie (jadrové a frakovanie), dopravy (zlacnenie letov a ciest vlakom, nie drahšie) a skutočnú ochranu vonkajších hraníc. Namiesto toho bruselská byrokracia vedie s členskými štátmi malicherné bitky a zakazuje študentom v Maďarsku zúčastniť sa na programe Erasmus, pretože Budapešť sa nehlási k ideologickej línii ľavicovo-liberálnych elít.
Donald Trump nezaložil svoju vlastnú stranu, ale prevzal Republikánsku stranu a pretvoril ju na mocný nástroj na reformu a znovuobjavenie Spojených štátov. Namiesto osočovania Bruselu by sa mali európski populisti pokúsiť urobiť to isté s Európskou úniou. Bohužiaľ, údajne podobne zmýšľajúce hnutia sa nedokázali dohodnúť ani na vytvorení jednej parlamentnej skupiny v Európskom parlamente, pretože rumunská pravica nemá rada maďarskú pravicu a francúzska pravica si myslí, že nemecká pravica je príliš radikálna. Tento druh boja je ekvivalentom toho, čo sa stalo prezidentovi Trumpovi počas jeho prvej administratívy, ale teraz sa mu podarilo dostať všetkých na rovnakú vlnu. Súhlasí s ním vo všetkom celá Republikánska strana? Samozrejme, že nie, ale majú na mysli širší obraz a konajú podľa toho. Rovnako neočakávam, že sa Francúzske národné zhromaždenie vo všetkom zhodne s Alternatívou pre Nemecko, ale dúfal by som, že by mohli spolupracovať vzhľadom na existenčnú krízu, v ktorej sa Európa nachádza.
Európa je jedinečné miesto, ktorému sa historicky najviac darilo, keď mala súčasne silné nezávislé štáty, ktoré však umožňovali bezprecedentnú ekonomickú a intelektuálnu výmenu medzi občanmi týchto štátov. Stratégia pre 21. storočie musí zúročiť túto historickú skúsenosť, ktorá kedysi urobila z Európy najmocnejšie a najprosperujúcejšie miesto na svete. Chápem túžbu zhodiť „jarmo Bruselu“, ale varoval by som pred úplným rezignovaním na EÚ. Je potrebná platforma, na ktorej sa môže uskutočniť moderný „koncert Európy“, a kým súčasná EÚ túto úlohu neplní, reformovaná áno. Aké by tieto reformy mohli a mali byť, je naliehavá záležitosť a nedostatok návrhov je znepokojujúci. Som rád, že sa atmosféra zmenila, ale v určitom bode je potrebné dodržiavať politiku.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.