NA TRUMPA SA PRÍLIŠ NETEŠTE

Začnem malým poučením pre tých, ktorí v týchto chvíľach podľahli nadšeniu a ilúziám. Len v ľudových rozprávkach sa využíva moc na zničenie zla rozumne, efektívne a v prospech dobra. V skutočnom svete dostanete od života úplne odlišné lekcie a bude si to od vás vyžadovať obrovskú dávku ignorancie, aby ste si ich nevšimli…

Triumfálny návrat Donalda Trumpa do kresla prezidenta USA vyvolal čiastočne pochopiteľné nádeje. Veď Joe Biden pokazil, čo mohol a do dejín vojde pravdepodobne ako jeden z najhorších amerických prezidentov. Ešte aj ten potupný záver svojej funkcie pošpinil tým, že „preventívne“, ako posledný lotor a zbabelec, omilostil päť členov svojej rodiny (vrátane brata, sestry a syna), ale aj svojho hlavného medicínskeho poradcu počas pandémie Anthonyho Fauciho – no odmietol omilostiť skutočne nevinného človeka, Juliana Assangea.

Môžeme len súhlasiť s Donaldom Trumpom, ktorý ho obvinil z vyprovokovania vojny na Ukrajine, keď odmietol zdvihnúť telefón Vladimírovi Putinovi a rokovať s ním o zastavení rozširovania NATO. Navyše, až teraz vyšlo najavo, že je na neho nahnevaný aj Volodymyr Zelenskyj. Spojené štáty totiž nikdy nesľúbili Ukrajine, že jej pomôžu znovu získať územie okupované Ruskom. Dôvod je jednoduchý: Biely dom nikdy neveril, že to Ukrajina dokáže, a to ani s výdatnou vojenskou pomocou západných štátov. Aspoň tak to tvrdí Eric Green, bývalý člen Rady pre národnú bezpečnosť a Bidenov poradca pre Rusko. „Nemal to byť úspešný príbeh. Dôležitejším cieľom bolo, aby Ukrajina prežila a aby sme ju udržali v hre medzi Západom a Ruskom,“ povedal v rozhovore pre časopis Time. Odhliadnime teraz od Zelenského nevďačných táranín, že Biden pre neho urobil málo: veď mu len od februára 2022 poslal zbrane za závratných 66 miliárd dolárov. To podstatné totiž je, že nikto nerátal s víťazstvom, ale s umelým udržiavaním vojny. Chcel by som teraz vidieť tváre všetkých tých Naďov, Klusov, Valáškov a ostatných militantných tajtrlíkov, ktorí chceli s priam hitlerovským fanatizmom bojovať do poslednej kvapky krvi a ohlupovali verejnosť, že Ukrajina to môže vyhrať. Biden teda urobil užitočných idiotov zo všetkých, vrátane tých, ktorí tu zbierali náboje pre Ukrajinu, ale najviac asi zo samotného ukrajinského prezidenta.

Vráťme sa však k Trumpovmu inauguračnému prejavu. Vždy som krotil vášne tých, ktorí sa na jeho príchod príliš tešili a obávam sa, že som mal zasa pravdu. Najprv si dovolím zadefinovať tento prejav zo žánrového hľadiska. Ide o tzv. jeremiádu (podľa biblického proroka Jeremiáša). Jeremiáda je literárny útvar, v ktorom autor trpko narieka nad stavom spoločnosti vo vážnom tóne sústavných invektív a ktorý vždy obsahuje nejaké proroctvo. Aj v tomto prípade americký prezident vykreslil predchádzajúce obdobie náročky prehnane ako dobu temna, po ktorej má už teraz nastať vytúžená „zlatá éra Spojených štátov“. Vôbec sa nebudem čudovať, keď sa nájde dosť naivných ľudí, ktorí tomu všetkému uverili a dokonca aj tých, ktorí uverili jeho slovám, z ktorých však mňa mrazí: „Boh ma zachránil, aby som obnovil veľkosť Ameriky.“

Ak sa na čele svetovej veľmoci objaví narcistický egomaniak, ktorý uveril v samého seba a svoje vyvolené poslanie, mali by sa mať triezvo uvažujúci ľudia na pozore. Tým skôr, keď vo svojich velikášskych rečiach ubezpečuje svoj ľud, že je lepší ako ostatní, že je nadradený iným národom – čo je typický znak protofašistického myslenia. A aby nebol nikto na pochybách, pripojil aj heslo „Sme jeden ľud, jedna rodina, jeden národ“, od ktorého je už len krôčik k nacistickému „Ein Volk, ein Reich, ein Führer!“ Trump síce sľúbil, že ukončí vojnu na Ukrajine, ale zároveň ohlásil celý rad iniciatív, ktoré by nás mali znepokojovať. Mňa osobne až myklo, keď sľúbil, že „Zdaníme zahraničné krajiny, aby sme sa obohatili“. To totiž nemusí znamenať len avizované zavedenie ciel voči Európe a Číne, ale aj oveľa tvrdšie metódy obchodných vojen. Jeho tlak na masívne zvýšenie ťažby ropy môže v konečnom dôsledku oslabiť Rusko. No predovšetkým, jeho ohlásená snaha o územnú expanziu Spojených štátov vracia do politiky USA niečo, čo sa zdalo, že zanechali v 19. storočí: otvorený imperializmus.

Vysvetlím, prečo je tento prístup nebezpečný. Keď Slováci parafrázujú Trumpovo heslo „Slovensko na prvom mieste“, je to síce nacionalistický prístup, ale nemyslí sa pod ním nič iné ako sledovanie slovenských národných a štátnych záujmov v existujúcom systéme. Staronový prezident USA však pod heslom „America first“ vracia tomuto sloganu pôvodnú fašistickú podobu, ktorá znamenala presadzovanie amerických mocenských záujmov bez ohľadu na platný svetový poriadok a medzinárodné právo. Trump sa síce štylizuje do pózy mierotvorcu, ale svoje ciele chce dosiahnuť nátlakom a vydieraním. Znovu si zájdime po príklad do minulosti. Mnohí by sa čudovali, že Hitlerove prejavy z tridsiatych rokov sú plné nadužívania slova „mier“. Nacistický vodca uzatváral s európskymi štátmi bilaterálne zmluvy (so Sovietskym zväzom až ako s posledným, hoci sa to dondnes vyčíta iba Moskve) a nútil ich plniť jeho vôľu. Až keď sa mu vzopreli, riešil to vojensky, pričom do poslednej chvíle dúfal, že keď napadne Poľsko, Francúzi a Briti ho zradia tak ako Česko-Slovensko a potiahnu s Hitlerom proti Stalinovi. Fatálne sa zmýlil a bola z toho svetová vojna.

O niečo podobné sa dnes usiluje Trump. Verí, že sa s každým dohodne. Vyhrážkami a obchodnými ponukami si zabezpečí, že jemu dajú voľnú ruku na Kanadu, Panamu a Grónsko, Rusko si môže ponechať časť Ukrajiny, Turecko veľké územie Sýrie, Izraelu možno povolí útok na Irán (okupáciu Golanských výšin už uznal za izraelské územie), Číne sľúbi, že sa vzdá nároku na Taiwan a podobne. Dočasný pokoj zbraní však bude dosiahnutý za cenu prehlbujúcej sa nestability. Z dejín totiž už vieme, že toto gangsterské rozdelenie sfér vplyvu niekde zlyhá a môže nás dostať ešte bližšie k svetovej vojne, že je to len time out nespokojných veľmocí pred skutočným bojom o prerozdelenie sveta. A to som nespomenul jeho očakávaný tlak na extrémne zvyšovanie vojenských výdavkov, o ktorom už aj Trump otvorene hovorí, že neslúži na posilnenie našej bezpečnosti, ale na naplnenie vrecák amerických zbrojárskych firiem.

Staročínsky generál a stratég Sun-c‘ nás učil pravidlo, že vojna nie je taká desivá ako tí, ktorí ju vedú. Hlavný problém tejto doby spočíva v tom, že neexistuje žiadna ucelená predstava o budúcom mierovom usporiadaní medzinárodných vzťahov, žiadna vízia svetového poriadku. Ani Trump ju nemá. A preto nás môže priviesť k svetovej vojne skôr ako ostatní, hoci ju nechce. Konzervatívci sa tešia na úplne nepodstatné veci. Áno, pošle vojakov na hranice, zatočí s utečencami, zákonom vymedzí dve pohlavia, zlikviduje Green Deal. Toto všetko dokáže veľmi rýchlo. Ale vo všetkom ostatnom je rizikom.

Zakončím to preto jedným zvláštnym symbolom, ktorý mňa osobne na inaugurácii veľmi vyrušil. Po prvýkrát neboli čestnými hosťami hrdinovia, ktorí niekomu zachránili život, osobnosti, ktoré mohli byť pre ľudí vzorom, ale najbohatší ľudia tejto planéty, ktorí aj keby prišli cez noc o 99 % svojho bohatstva, aj tak by zostali miliardármi. Na pozadí správ o prehlbujúcich sa historicky najväčších sociálnych rozdieloch tak táto americká plutokracia pod kupolou Kongresu USA pôsobila naozaj zvláštne až znepokojujúco. Toto totiž už dávno nie sú tie Spojené štáty, ktorým Thomas Jefferson v Deklarácii nezávislosti vpísal do vienka: „Považujeme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení seberovní a sú obdarení neodňateľnými právami na život, slobodu a osobné šťastie…“

Eduard Chmelár