CELÉ SLOVENSKO JE BLÁZINEC, V KTOROM SA ZAMKLI LEKÁRI S PACIENTAMI

Včera som sa pri sledovaní politických diskusií opäť pristihol pri otázke, načo to vlastne pozerám. Pochopiteľne, poviete si, je to moja profesia. Lenže toto už dávno nie je skutočná politika, presadzovanie skupinových záujmov a ich hra o moc. Keď sa na to pozriete z nadhľadu (nie ako fanúšik koalície či opozície, ale ako nestranný pozorovateľ), neuvidíte nič len hádku hlboko podpriemerných polovzdelaných indivíduí, ktorí ak neklamú, tak sa ustavične mýlia a nevedia, o čom hovoria. Bolo by to smiešne – ako sa snažia pôsobiť sebavedomo, dôstojne a kompetentne – keby za tým všetkým nebolo také strašné prázdno. A státisíce ľudí ich pozerajú a dodávajú ich cirkusu dôležitosť, pretože dnes je ľahšie imitovať emócie (ako nejaký pubertiak, čo si zapne kamerku a myslí si, že je influencer, hoci nemá žiadne vedomosti, ale to mu nebráni v tom, aby svoje názory vnucoval verejnosti) ako zamyslieť sa, napísať filozofickú esej alebo pochopiť aspoň báseň.

V tejto parapolitike (ako som si súkromne nazval konštrukciu názorov bez akejkoľvek opory v realite) už politikov ani nemá kto zastaviť, keď klamú. Šimečka už nemá ďaleko od Harabina, v jednej vete je schopný natárať toľko nezmyslov, nepresností a klamstiev, že na konci už nemá význam tú vetu rozpliesť. On si ide svoje, spolieha sa na to, že novinárov má na svojej strane a nikto ho nebude kontrolovať. A keď už po stýkrát povie tú istú vyvrátenú lož a preháňa ďaleko za hranice normálnosti, ani mne sa nechce. Dnes na mňa pôsobilo až komicky, ako sa na TA3 celý čas bránil tým, keď tlmočil iba to, že prezident Zelenskyj povedal toto a toto. Predtým takto ako Písmo sväté citoval vždy amerického alebo francúzskeho prezidenta. Jeho malomeštiacke rozhorčenie nad trúfalosťou slovenského premiéra mať suverénne postoje („Ako si dovoľujete porovnávať ho s prezidentom USA??“), len podčiarklo, že nie je žiadny líder, ale politický lokaj, hovorca cudzích záujmov.

Ako je možné, že sme začali prejavovať takú hlbokú neúctu k faktom a vymýšľame si vlastné konštrukcie reality, v ktorých sa naše svety už nemôžu prelínať? Anglický filozof a štátnik Francis Bacon v jednej zo svojich múdrych esejí (škoda, že sme ich ani po 400 rokoch nedokázali preložiť do slovenčiny) napísal: „Človek viac verí tomu, čo chce považovať za pravdivé. Pretože nemá dosť trpezlivosti na objavovanie, zavrhuje veci zložité ako aj veci triezve, ktoré idú do väčšej hĺbky, pretože je poverčivý. Odmieta aj svetlo skúsenosti, pretože je pyšný a nadutý, aby sa nezdalo, že v mysli zotrváva pri veciach nepotrebných a pominuteľných. Predovšetkým však odmieta veci paradoxné, lebo podlieha bežnej mienke.“

Na tomto stroskotáva akákoľvek vznešená politika. Bolo by nádherné, keby sa ľudia spolu vedeli rozprávať nad kontextami, koncepciami a hranicami významu slov, ako v Bulgakovovom románe Majster a Margaréta. Potom by sa univerzálnym jazykom stala satira, demaskujúca a usvedčujúca súčasnosť z prízemnosti, pokrytectva, zbabelosti, samoľúbosti a chamtivosti. Potom by sa „najväčšou ľudskou chybou“ stal strach, ktorý odníma silu k tvorbe, láske a životu. Ale kto by dnes čítal Bulgakova. Ešte aj v jeho rodnom Kyjeve zakázali pred dvoma týždňami výstavu a krst knihy „Kyjev Michaila Bulgakova“, pretože hriechom spisovateľa malo byť, že je to Rus…

A tak mi prepáčte, že zo všetkých somarín dnešného dňa krátko okomemtujem jedinú: otvorený list psychiatrov a psychológov vyzývajúcich premiéra Fica na odchod z politiky nepovažujem za „hlas odborníkov“, ale za kategoricky neprípustné zneužitie lekárskej profesie na politické ciele. Psychiater má liečiť, nie verejne znevažovať človeka a za takúto bezočivosť by dotyční mali prísť o diplomy, a nie byť oslavovaní. Pobavilo ma, že sa podpísali, že nie sú členmi žiadnej politickej strany. Nedajte sa vysmiať, pán Hašto. To ako keby sa Richard Stanke dušoval, že je politicky neutrálny. Dnes už štatút nestraníka nie je zárukou nestrannosti a už vôbec nie nadhľadu. Konkrétne vy ste toho živým dôkazom, práve vy, ktorý dlhé roky píšete demagogické politické články do Hríbovho .týždňa, vystupujete na politických mítingoch proti Smeru, a teraz sa alibisticky vykrúcate – čo bolo, bolo, terazky som psychiater?

Biely plášť dolu, pán doktor, pretože tie hlúposti, čo píšete o ohrození medzinárodného postavenia štátu, o politike, ktorá je údajne v rozpore s politikou EÚ a NATO, o útokoch na Šimečkovcov, o znevažovaní demokraticky zvoleného prezidenta Ukrajiny a podobné bláboly, nie sú žiadne odborné stanoviská, pri ktorých máte právo sa zaštiťovať svojím titulom, sú to vaše osobné politické názory, nič viac. Ja svoje tri tituly používam výlučne na univerzite, jedine tam majú svoje opodstatnenie a v živote by som si nedovolil zneužiť ich vo verejnej diskusii a ozdobiť sa nimi proti oponentovi v politickej relácii. Na posudzovanie zahraničnej politiky štátu nemáte žiadnu kvalifikáciu, preto sa pod takéto pamflety môžete podpisovať len ako občania, nie ako odborníci. Napokon, prečo ste takýto list neadresovali predsedovi vlády v čase, keď ním bol skutočný psychiatrický pacient Igor Matovič? Je vskutku úbohé takto zneužívať svoje poslanie lekára. Verím, že vašu činnosť v tomto smere preskúma príslušná etická komisia.

Eduard Chmelár