Týmto citátom Johna Lennona, ktorý som si často opakoval v ťažkých životných situáciách a vštepoval ho aj svojim deťom, touto koncentrovanou filozofiou nádeje a nepoddajnosti, sa na deklarovanom začiatku mimoriadne krehkého prímeria prihováram hlavne trpiacim Palestínčanom, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle. V čase, keď píšem tieto riadky, je izraelská armáda v Gaze ešte stále aktívna, ešte pred svitaním bolo v blízkosti najväčšieho utečeneckého tábora vidieť a počuť explózie (palestínske úrady hlásia minimálne 8 mŕtvych a 25 zranených), ešte stále hľadá vojnový zločinec Benjamin Netanjahu zámienku, ako sa prímeriu vyhnúť. Napokon, keď bola v stredu oznámená dohoda o prímerí, Izrael odvtedy ešte vystupňoval útoky a zavraždil 116 palestínskych civilistov, z toho 30 detí a 32 žien. Neverím, že za takýchto okolností prímerie dlho vydrží, ale treba si uvedomiť, akú obrovskú úľavu znamená pre vyčerpané palestínske obyvateľstvo čo i len deň bez bombardovania, masového vraždenia a strachu.
Zacitujme si z čerstvej výročnej správy Human Rights Watch z kapitoly o Palestíne. V roku 2024 pokračovala izraelská armáda v zabíjaní, vyhladovaní a násilnom vysídľovaní tisícov palestínskych civilistov v Gaze a ničení ich domovov, škôl, nemocníc a infraštruktúry v rozsahu, ktorý nemá v moderných dejinách obdoby. Za takmer 16 mesiacov bezprecedentného vraždenia zahynulo v Gaze oficiálne vyše 44 000 ľudí, do tohto počtu však nie sú zahrnuté státisíce ľudí, ktorí zahynuli na choroby, od hladu alebo sú ešte stále pochovaní pod sutinami. Takisto sa do toho neráta 719 Palestínčanov, ktorých zabila izraelská armáda na Západnom brehu Jordánu. Bolo zničených vyše 87 percent všetkých škôl, vyše 84 percent všetkých nemocníc a zdravotníckych zariadení, bolo zavraždených vyše 10 000 študentov a 441 učiteľov. Izraelské úrady pokračovali v páchaní zločinov proti ľudskosti. V júli vydal Medzinárodný trestný súd stanovisko, v ktorom konštatoval, že prítomnosť Izraela na okupovanom palestínskom území je nezákonná, že Izrael porušuje zákaz rasovej diskriminácie a apartheidu, že by mal vyprázdniť a zrušiť všetky nelegálne izraelské osady, že by mal odškodniť všetkých Palestínčanov a umožniť návrat do svojich domovov tým, ktorých vyhnal od roku 1967.
Výpočet hrôz by mohol ešte pokračovať, ale v tejto chvíli chcem upriamiť vašu pozornosť na niečo iné. Dosluhujúci americký prezident Joe Biden v poslednom rozhovore pre televíznu stanicu MSNBC priznal, že vedel o tom, že Netanjahu zrovnáva so zemou celé obytné štvrte v Gaze, že masovo vraždí nevinných civilistov. Aj mu to podľa vlastných slov trochu vyčítal („Povedal som mu, Bibi, nemôžeš robiť tieto kobercové nálety, a on mi na to, že aj vy ste ich v minulosti robili.“), no napriek tomu mu naďalej poskytoval všetky zbrane a muníciu. Neviem, či si uvedomujete dosah tohto priznania. Biden sa fakticky priznal k spolupáchateľstvu pravdepodobne najhoršieho zločinu 21. storočia a keby bol tento svet spravodlivý, tak vydanie medzinárodného zatykača môže očakávať aj on.
Keď sa prenesieme na Slovensko, vidíme len hanebné mlčanie tak z vládnych ako aj opozičných kruhov. Predstavitelia Progresívneho Slovenska sa chodia teatrálne klaňať Volodymyrovi Zelenskému, vrhajú na neho zaľúbené pohľady a predstierajú pohoršenie, keď im ukážu nejakú zbombardovanú budovu v Kyjeve. Ale Gaza je takto zničená kompletne, tam už nič nie je, iba sutiny, smrť a hladomor. Áno, ukrajinský konflikt je krutý, pretože každá vojna je krutá. Ale za celých tých 16 mesiacov, keď v Gaze prebiehala oficiálne uznaná genocída a civilisti sú tam vraždení systematicky a v masovom meradle, nenašli títo progresívni pokrytci ani slovo odsúdenia či aspoň ľútosti nad barbarským vyčínaním izraelskej armády. Práve naopak, cynicky umlčali svojich mládežníkov, ktorí sa proti tomu chceli postaviť. Šimečka, Korčok, Valášek a iní, ktorí odmietajú odsúdiť genocídu v Gaze, nemajú najmenšie právo moralizovať o vojne na Ukrajine. Im sú samotní Ukrajinci ukradnutí, oni boli iba pobozkať prsteň moci a dať najavo, kto je ich pán.
Znova musím smutne skonštatovať, že to, keď všetci tvrdia, že sú za mier, nič neznamená, ak v prospech toho mieru nepracujú. Preto je typické, že progresívci dennodenne pokrytecky horekujú, keď na Ukrajine niekoho zabijú, ale tak mierové rokovania ako aj prímerie, ktoré by všetko to krviprelievanie mohli zastaviť, odmietajú. Rovnako neboli schopní vydať ani jedno jediné stanovisko, ktoré by odsúdilo masové vraždenie rozmerov genocídy v Gaze. Dokonca aj médiá mlčia, hoci im tam zavraždili 166 kolegov, ešte raz: izraelská armáda zabila v Gaze stošesťdesiatšesť novinárov… A preto tí, ktorí vykrikujú „Mier Ukrajine“ (iniciatíva prešpikovaná progresívcami), v skutočnosti orwellovsky požad
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.