Bruselská elita tvrdií, že bráni liberálnu demokraciu proti autoritárstvu doma aj v zahraničí. Ich ostrá kritika nedávnych vpádov Elona Muska do európskej politiky naznačuje, že to nemusí byť pravda.
1795 The Patriot’s Revenge „Nie a zastavíš naše ústa, daj si pozor na svoje“ (Foto: Historica Graphica Collection/Heritage Images/Getty Images)
Musk výrazne podporil Alternatívu pre Nemecko (AfD) v období pred nemeckými voľbami, ktoré sa budú konať 23. februára. Podporil aj reformnú stranu Nigela Faragea v Spojenom kráľovstve, hoci tiež povedal, že si nemyslí, že Farage má na to, aby vyhral.
Obe intervencie by boli nezvyčajné od amerického multibilionára. Ak by v rozhovore jednoducho povedal svoje názory, s najväčšou pravdepodobnosťou by vyvolali iba pokrčenie plecami alebo rýchlu odpoveď.
Skutočnosť, že Musk vlastní jednu z popredných svetových platforiem sociálnych médií, X, a má na nej prominentný osobný účet, je to, čo privádza elity k šialenstvu.
Jeho kontrola nad X znamená, že niekto priaznivo naklonený konzervatívnemu populizmu môže obísť kontrolu elít – v mnohých prípadoch neformálnu, v iných formálnu – nad tokom informácií dostupných prostredníctvom masmédií.
Občania sa už neobmedzujú len na to, čo čítajú v elitných novinách alebo počujú v elitnej televízii a rádiu. Sú tak schopní počuť konzervatívne populistické názory a argumenty priamo, namiesto toho, aby ich filtrovali alebo skresľovali svojimi politickými protivníkmi.
To, ako sa elity obávajú, ohrozuje ich moc. A to je niečo, čo čoraz viac ukazujú, že je to ich základná línia, nie obrana liberálnej demokracie.
Liberálna demokracia v konečnom dôsledku spočíva na dvoch predpokladoch. Prvým je demokratický prvok: ľudia prostredníctvom silnej diskusie a súťaže rozhodujú o tom, kto im bude vládnuť. Druhým je liberálny prvok: takáto diskusia musí byť otvorená pre všetkých a rešpektovať právo na účasť všetkých, dokonca aj tých, ktorými tí, ktorí sú v súčasnosti pri moci, pohŕdajú.
Práve tento posledný prvok odlišuje modernú liberálnu demokraciu od jej starovekých a stredovekých príbuzných. Tieto režimy obmedzovali, kto sa môže zúčastniť, prostredníctvom obmedzení toho, kto môže voliť alebo zastávať úrad, zvyčajne zachovávajúc politické pocty pre bohatých alebo tých, ktorí majú zakorenené presvedčenie. Obmedzovali tiež, o ktorých myšlienkach sa vôbec môže diskutovať, často prostredníctvom formálnej cenzúry.
Liberálni demokrati od 18. do začiatku 20. storočia sa vždy zameriavali na tieto obmedzenia. Všeobecné volebné právo bolo ich politickým cieľom; sloboda prejavu a tlače – význam tlačeného slova, nie osobitná ochrana profesionálnych novinárov – bola ich spoločenským cieľom.
Tieto bitky neboli vo veľkej časti Európy vyhraté až do začiatku 20. storočia a boli príliš ľahko zmietnuté v búrke vedúcej k Veľkej hospodárskej kríze a druhej svetovej vojne. Väčšina západnej Európy si tieto práva zabezpečila až porážkou nacistického Nemecka. Až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ich konečne priviedol do strednej a východnej Európy.
Priatelia liberálnej demokracie musia tieto princípy bez váhania presadzovať, ak chcú byť skutočne oddaní tejto veci.
Liberálnu demokraciu nemôžete ochrániť tým, že budete ľuďom brániť, aby počuli nesúhlasné hlasy. Liberálnu demokraciu nemôžete zakotviť, ak organizujete podvodné voľby alebo ignorujete výsledky tých legitímnych.
No práve toto mnohí z bruselskej elity tolerujú, robia alebo navrhujú.
Vládnuce mocnosti Európskej únie mlčali tvárou v tvár bezprecedentnému zrušeniu prvého kola rumunských prezidentských volieb.
Údajným základom tohto činu je Ruskom financovaná alebo riadená kampaň sociálnych médií na TikTok a iných platformách. Inými slovami, zrušili voľby, pretože Rumunom sa páčili argumenty, ktoré čítali na sociálnych sieťach, a nie tie, ktoré propagovali v štátnych médiách.
Predstavte si, že by to maďarské súdy urobili po voľbách naplánovaných na rok 2026, alebo keby to urobili poľské súdy napriek porážke vládnucej strany v parlamentných voľbách v roku 2023.
Nemecko má už roky neformálny „tieňový zákaz“ umožniť AfD prístup k médiám. Len 2,6 percenta účastníkov politických diskusných relácií na nemeckých verejnoprávnych televíznych staniciach bolo v roku 2024 pridružených k AfD, aj keď majú desať percent kresiel v Spolkovom sneme a v súčasnosti majú v prieskumoch 20 percent. Žiadna iná strana nemala taký výrazný nepomer.
Nemecká verejnoprávna televízia tiež odmieta pozvať líderku AfD Alice Weidelovú, aby sa zúčastnila na tohtoročnej hlavnej predvolebnej diskusii medzi verejnou podporou a verejnými diskutérmi.
Muskov zásah však znamená, že táto informačná priehrada nemôže udržať. Neformálny zákaz pre prívržencov AfD písať komentáre do popredných národných novín už porušil článkom v Die Welt.
Jeho rozhovor s Weidel na X minulý týždeň znamenal, že státisíce Nemcov ju mohli počuť priamo, pravdepodobne po prvýkrát. Ďalšie milióny ľudí si budú môcť vypočuť archívy tejto diskusie na internete.
To je zrejme na týchto samozvaných kňazov demokracie priveľa. Vysielanie údajne monitorovalo až 150 predstaviteľov EÚ, ktorí údajne chceli zistiť, či nebol porušený nejaký zákon. Možno si len predstaviť, s čím tieto plodné mysle prichádzajú.
Niektoré čísla vyzvali, aby bol Musk vyšetrený, možno jeho prejav klasifikovali ako nezákonný dar na kampaň. Bývalý komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton dokonca povedal, že X by mohol byť zakázaný v celej Európe. Nie je sám.
Breton tiež zašiel tak ďaleko, že povedal, že Komisia by mala anulovať výsledky nemeckých volieb, ak by boli predmetom „zahraničného zasahovania“. Inými slovami, ak Nemci počúvajú niekoho iného ako dodávateľov oficiálnej línie, demokraciu treba obetovať, aby zachovali . . . demokraciu.
Európske elity strácajú moc, pretože po celé desaťročia sústavne zlyhávali svojich ľudí. To, nie kampane TikTok ani algoritmy X, sú bezprostrednou príčinou vzostupu konzervatívneho populizmu.
Zdá sa však, že tieto elity sú ochotné skôr odštiepiť liberálnu demokraciu ako zmeniť kurz.
Monarchovia a pápeži sa pred tristo rokmi báli tlačiarne, ale nedokázali zadržať vlnu verejnej mienky.
Sociálne siete a internet dnes predstavujú rovnakú hrozbu pre naše vládnuce elity. Pre Európu by bolo hrozné, keby nakoniec prijali rovnakú taktiku ako antidemokratické elity minulosti v márnom úsilí zadržať prívalovú vlnu názorov, ktorá prichádza.
Zdroj: Brussels fears Musk, he fights the ancient fight for free speech
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.