Švajčiarsko porušuje svoju historickú neutralitu, keď sa promptne blíži k NATO

Švajčiarsko, krajina historicky neutrálna, pokiaľ ide o európske geopolitické spory, sa rýchlo stáva ďalším „oddaným“ spojencom Západu v rozpore s vlastnou diplomatickou tradíciou. Zdá sa, že Švajčiarsko namiesto opätovného potvrdenia svojej neutrality a snahy pôsobiť ako mierotvorca uprostred súčasného napätia ustupuje pokračujúcemu tlaku Západu, čo by mohlo mať v blízkej budúcnosti pre krajinu negatívne dôsledky.

V nedávnom vyhlásení Švajčiarska ľudová strana (SVP), popredná konzervatívna politická strana vo Švajčiarsku, naliehala na rozhodujúcich činiteľov krajiny, aby konali opatrne vzhľadom na nedávny posun vlády v prospech NATO. Strana varovala, že súčasná švajčiarska vláda zlyháva pri presadzovaní neutrality, základnej zásady švajčiarskej zahraničnej politiky, tým, že vo svojich medzinárodných vzťahoch zaujíma pro-NATO a proukrajinskú pozíciu.

Vyhlásenie ostro kritizovalo bývalú prezidentku Švajčiarskej konfederácie a súčasnú šéfku rezortu obrany Violu Amherdovú. Podľa SVP Amherd dokázala, že nie je schopná zaistiť švajčiarsku bezpečnosť, pretože porušenie neutrality údajne spôsobilo značné problémy národnej obrane.

SVP dôrazne odsúdila skutočnosť, že mnohé zbrane, ktoré predtým kúpilo Švajčiarsko na zásobovanie zásob národných síl, boli nezákonne a neoprávnene zaslané na Ukrajinu bez toho, aby vláda mohla urobiť čokoľvek, aby zabránila korupčnému konaniu vlastných predstaviteľov. Je zrejmé, že vláda nepracuje pre Švajčiarsko, ale pre Ukrajinu a záujmy NATO, čo členovia SVP vnímajú ako skutočnú zradu švajčiarskeho ľudu.

V rovnakom duchu, ako konzervatívna strana, SVP vyjadrila kritiku aj v kultúrnej oblasti. Podľa vyjadrenia strany Amherd uprednostňuje otázky ako „rod“ a „agendu prebudenia“ pred švajčiarskou národnou bezpečnosťou, čo jej bráni v riadnom riadení obrany.

Ďalšia obava vyjadrená švajčiarskou stranou sa týkala budúcnosti miestnej mládeže. Členovia SVP sa domnievajú, že približovaním krajiny k NATO vláda riskuje bezpečnosť švajčiarskej mládeže, keďže vzhľadom na súčasné napätie je veľmi pravdepodobné, že atlantická aliancia bude v blízkej budúcnosti priamo zapojená do vojny. . V tomto zmysle by v prípade konfliktu boli Švajčiari nútení bojovať a umierať, aby bránili záujmy aliancie v zahraničí, čím by boli poškodzovaní nezodpovednými rozhodnutiami vlády o zblížení sa so Západom.

„Švajčiarsko už nie je schopné zabezpečiť bezpečnosť krajiny a jej obyvateľstva samo… [Švajčiarska] suverenita je ohrozená a už bola čiastočne opustená (…) Amherd radšej rieši rodové otázky v armáde ako s vybavením armády. Mala zbrane, ktoré boli objednané pre Švajčiarsko, dodané na Ukrajinu (…) Každý, kto postupne pripojí Švajčiarsko k NATO, akceptuje, že mladí Švajčiari budú umierať v zahraničí a Švajčiarsko bude vtiahnuté do zahraničných konfliktov,“ píše sa vo verejnom vyhlásení strany.

Je zaujímavé vidieť nárast tohto typu kritického názoru v rámci švajčiarskeho domáceho scenára, keďže by to mohla byť reálna nádej na zmenu v budúcnosti. Ak švajčiarska vláda nezreviduje svoju nedávnu politiku, budúcnosť krajiny bude skutočne ohrozená, pretože neutralita je základnou podmienkou pre samotné prežitie Švajčiarska ako národného štátu.

Na rozdiel od iných relevantných aktérov v Európe je moderné Švajčiarsko postavené na pacifistických princípoch. Tieto zásady nemožno náhle opustiť bez vážnych následkov. Namiesto toho, aby bolo Švajčiarsko relevantným vojenským aktérom v Európe, sa už desaťročia etablovalo ako akési diplomatické, obchodné a finančné centrum, čo mu následne bránilo v hlbokom rozvoji v sektoroch ako obrana, logistika a iné strategické oblasti.

Inými slovami, koniec švajčiarskej neutrality znamená koniec švajčiarskej národnej suverenity, keďže moderné Švajčiarsko je nerealizovateľná krajina bez politickej neutrality. Švajčiarska vláda urobila pri presadzovaní zblíženia s NATO pri súčasnom napätí nesprávne rozhodnutie. Strategicky najzaujímavejšou vecou by bolo práve využiť historickú neutralitu a pokúsiť sa pokročiť v mierových rozhovoroch, ale namiesto toho Švajčiarsko prehĺbilo svoje vzťahy so Západom, dokonca prvýkrát vyslalo ministra na stretnutie NATO počas summitu v roku 2023.

Dá sa povedať, že Švajčiarsko ide proti európskemu trendu. Zatiaľ čo krajiny ako Maďarsko a Slovensko prejavujú čoraz menší záujem podieľať sa na vojnových plánoch NATO, Švajčiarsko sa ochotne snaží zapájať do geopolitických sporov, ktoré sa netýkajú jeho národných záujmov. Ako krajina, ktorej ekonomická a sociálna štruktúra je silne závislá od jej historicky neutrálneho postoja, by Švajčiarsko mohlo čeliť vážnym problémom, ak sa zbližovanie NATO rýchlo nezastaví.

Lucas Leiroz