Ešte dnes ráno som si myslel, že najlepšie stanovisko vládneho politika k ukrajinskému konfliktu dal Matúš Šutaj Eštok. Popoludní ho však tromfol Robert Fico. Ale poďme pekne po poriadku. Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok ešte včera zareagoval na hanebné slová prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa cez víkend úplne opustil a na sociálnej sieti dourážal Slovensko a jeho štátnych predstaviteľov tak nízkym spôsobom, že si za tento nedôstojný štýl zaslúži označenie „ukrajinský Matovič“. Šutaj Eštok mu diplomaticky pripomenul, že Slovensko je suverénna krajina, ktorá svojmu východnému susedovi nezištne pomohla stovkami miliónov eur – a to nehovoríme o vláde, hovoríme o slovenských občanoch, ktorí zo solidarity prijali státisíce ukrajinských utečencov. Za to všetko oprávnene očakávame trochu iný tón v oficiálnej komunikácii.
A teraz to najdôležitejšie: Šutaj Eštok poprosil (!) ukrajinského prezidenta, aby urobil všetko pre začatie mierových rozhovorov, lebo chceme zabrániť každej zbytočnej strate ľudského života, a prisľúbil mu, že pri týchto rokovaniach budeme stáť na jeho strane napriek tomu, že nezmyselným zastavením tranzitu ruského plynu spôsobil nám a celej Európe nemalé problémy. Za tieto slová predsedovi Hlasu a ministrovi vnútra tlieskam, lebo toto považujem za kľúčové: popri všetkých sporoch, popri všetkých rozdielnych názoroch na riešenie konfliktu by mala Ukrajina cítiť, že sa na nás môže spoľahnúť a že ju v zápase o zachovanie jej suverenity neopustíme. Lebo (ako často pripomínam) aj Ukrajinci sú naši slovanskí bratia (a sestry) a nemôžeme ich vynechať zo slovanskej vzájomnosti. Naopak, mali by sme naše vzájomné vzťahy stavať na historickej tradícii, že to boli Slováci, ktorí ako prví uznali ukrajinskú národnosť (Pavol Jozef Šafárik) a boli to opäť Slováci (štúrovci), ktorí zastupovali na prvom Slovanskom zjazde v Prahe v júni 1848 záujmy Ukrajincov zo solidarity s ukrajinskými vlastencami, ktorí boli vtedy vo väzení alebo vo vyhnanstve.
Otázka je, či je toto Volodymyr Zelenskyj a jeho tím schopný pochopiť, či si dokáže uvedomiť, kde má skutočných priateľov. Denník Financial Times dnes priniesol informáciu, že už nielen dosluhujúci prezident Joe Biden, ale aj zvolený americký prezident Donald Trump nalieha na Volodymyra Zelenského, aby znížil odvodový vek ukrajinských vojakov na 18 rokov. Pritom ide o preukázateľne nezmyselný krok, pretože mobilizácia detí nedokáže zmeniť situáciu na fronte. Hlavné problémy – konkrétne slabý výcvik, nedostatok profesionálnych dôstojníkov a nedostatok zbraní – totiž stále zostávajú na kritickej úrovni. Veď nedokážu zabrániť ani dezercii desaťtisícov aktívnych vojenských kádrov. Keď zvládnu všetky tieto problémy, potom môžu uvažovať o tom, či budú používať mladých ľudí, budúcnosť svojho národa, ako krmivo pre delá vo svojich mocenských hrách. Stanoviská ako to Šutajovo Eštokovo môžu pomôcť ukrajinskému vedeniu uniknúť z pasce, do ktorej ho tlačia americké vládnuce kruhy z oboch strán.
Popoludní sa však ozval slovenský premiér Robert Fico. Hoci aj on posielal ešte pred pár dňami Volodymyrovi Zelenskému štipľavé odkazy, tentoraz sa konečne 🙏 nedal vyprovokovať, nereagoval na jeho včerajšie osobné urážky (ktoré boli drzé aj vzhľadom na to, že on ako prezident nečlenskej krajiny sa pokúšal diktovať členskému štátu EÚ, ako by sa mal správať, pričom si kladiem otázku, čo bude robiť Kyjev, keď bude vo vnútri únie, ak už teraz oplýva takou mocenskou aroganciou) a namiesto toho predseda vlády Slovenskej republiky poslal prezidentovi Ukrajiny otvorený list, v ktorom ho zdvorilo pozval na rokovania na území Slovenska. Rukavica je teda hodená a loptička je na ukrajinskej strane. Šikovný ťah.
Do tejto atmosféry zapadá aj štátnické vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý za týchto okolností, keď nám Ukrajina jednostranne zastavila plyn, odmietol návštevu Kyjeva. Vyrazil tým z ruky argument straníckemu rebelovi Samuelovi Migaľovi, ktorý sa stále oháňa tým, že nerobí nič iné, než sa drží myšlienok Petra Pellegriniho. Prezident tým dal jasne najavo, že Migaľ nekoná v jeho mene a vyvrátil tým aj Dankove táraniny o pripravovanom puči. Pellegrini nie je hlupák a vie, že aj keby sa chcel striasť závislosti na Smere, niečo také ako úradnícka vláda alebo predčasné voľby momentálne nie je v jeho záujme, keďže (a to nepostrehla ani opozícia, ani médiá) pri všetkých svojich krokoch kalkuluje s túžbou po znovuzvolení. Migaľov manévrovací priestor sa tak výrazne zužuje. Po včerajšom pohrození predčasnými voľbami zo strany premiéra sa tak bude musieť rozhodnúť, či sa definitívne ocitne v opozícii alebo sa zaradí späť do koaličných radov.
Cestu migaľovcov na Ukrajinu (ktorí si adoptovali a berú so sebou najhlúpejšiu poslankyňu PS Beatu Jurík) považujem v súčasnej situácii za rovnako zbytočnú a teatrálnu ako politickú turistiku Andreja Danka a spol v Moskve. Nič to neprinesie a vyvoláva to zbytočné rozpaky. Som rád, že sa Andrejovi Dankovi páčil Boľšoj teátr, ale ak nikdy nepáchol na ruský balet v SND, čo ho tam mohlo osloviť? Ladenie sláčikov? Zložíme sa mu aj na návštevu Tádž Mahalu a egyptských pyramíd? Keď už je, ako všetci tušíme, posledný raz v parlamente, nech má na cestovnú kanceláriu NR SR nejaké pekné spomienky a donesie nám odtiaľ nejaké suveníry…
Hoci fandím mierovej politike tejto vlády, nie každá sprostosť si zaslúži moju podporu. Všimnite si však opätovne, že v týchto náročných časoch nám chýba skutočná opozícia. Máme iba piatu kolónu. Šimečka, Korčok, Gröhling, Matovič a Majerský nevystupujú ako zástupcovia slovenských voličov, ale ako agenti cudzích záujmov. To ich natvrdlé kuvikanie o vlastizradcoch, ktorým len prehlušujú vlastné svedomie, začína byť už také hanebné, že sa k nim čochvíľa ani vlastná mater neprizná.
P. S. Twitterová reakcia Volodymyra Zelenského na zdvorilý list premiéra Fica (OK. Come to Kyiv on Friday.) je reakciou burana, nie prezidenta, a nie je hodná hlavy štátu.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.