Konečne som sa dožil vyváženej zostavy štátnych vyznamenaní bez akéhokoľvek náznaku osobnej či ideologickej protekcie. Aký to rozdiel v porovnaní s érou Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej, ktorí často až nehanebne uprednostňovali svojich známych a iných kamarátov z mokrej štvrte. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť tieto momenty.
1. Juraj Kukura sa konečne dočkal zadosťučinenia. Nielenže je to nepomerne významnejší umelec ako Zdena Studenková, ale všetci si pamätáme na aféru z roku 2017, keď Andrej Kiska nepochopiteľne odmietol návrh vlády na udelenie štátneho vyznamenania pri príležitosti 70. narodenín tohto skvelého herca, a namiesto toho udelil metále svojim ideologickým súvercom Michalovi Kaščákovi (zakladateľovi festivalu Pohoda a členovi Redakčnej rady Denníka N) a českému politikovi a spevákovi Michaelovi Kocábovi. Vtedajší minister kultúry Marek Maďarič to výstižne okomentoval, že je to mimoriadne nepríjemné až trápne.
2. Osobitne vďačný som za to, že prezident vypočul moju prosbu a po prvý raz udelil štátne vyznamenanie predstaviteľovi našej svetovej horolezeckej generácie, prvému Slovákovi na vrchole najvyššej hory Zeme Jozefovi Psotkovi, in memoriam. To ocenenie patrí nielen jemu, ale aj celej vtedajšej špičkovej generácii Ivanovi Fialovi, Michalovi Orolinovi, Jozefovi Justovi, Zoltánovi Demjanovi a ďalším.
3. Som veľmi hrdý, že prezident si dôstojným spôsobom uctil aj niekoľko hrdinov Slovenského národného povstania, ktorých som osobne poznal. Je mi len ľúto, že chýbalo tak málo, aby si mohli prevziať štátne vyznamenania osobne a nemuseli ich dostať in memoriam… Keby ich Zuzana Čaputová nezneužívala len na stískanie, pričom radšej vyznamenala mladých fašistov…
4. Milo ma prekvapilo udelenie štátneho vyznamenania pre výbornú historičku Evu Kowalskú, keďže poznám nielen jej diela, ale aj názory, ktoré sú k tejto mocenskej garnitúre mimoriadne kritické. Je to len ďalší dôkaz, že súčasná hlava štátu pristupuje k tomuto aktu naozaj dôstojne, nezávisle a nadstranícky, zohľadňujúc výlučne odborný prínos, a nie politické názory danej osobnosti.
K samotnému ceremoniálu mám len dve výhrady. Jedna už je klasická a notorická, ale musím zopakovať, že nepoznám štát, ktorý by udeľoval štátne vyznamenania pri príležitosti štátneho sviatku výročia vzniku štátu nie v daný konkrétny deň, ale mirnix-dirnix, ako sa mu zachce. Nie je to jedno. Štátny sviatok je 1. januára, nie 7-ho, 11-ho alebo 13-ho. Takto ľahostajne k tomu doteraz pristupovali všetci slovenskí prezidenti, ale je to nedôstojné a poukazuje to na neúctu k štátnemu protokolu a formálnym znakom vyspelého štátu. No a posledná poznámočka: nepáčila sa mi tohtoročná „novinka“, že ocenení dostávali vyznamenania v akýchsi skupinách alebo blokoch. Každý z nich je jedinečný a zaslúžil by si tak ako to bolo zvykom doteraz samostatné uvedenie. Všetkým oceneným srdečne blahoželám a som im veľmi vďačný za ich tvorivý prínos pre našu vlasť. Toto je Slovensko, na ktoré som hrdý.
(P. S. A drobný bezvýznamný odkaz poslankyni za SaS – predtým Za ľudí – Vladimíre Marcinko, ktorá nás musela v tento večer poobťažovať svojím teatrálnym statusom, že sa rozhodla demonštratívne bojkotovať odovzdávanie štátnych vyznamenaní a nezúčastniť sa na slávnosti, lebo Peter Pellegrini dopomohol k vzniku tejto koalície, ktorá vraj škodí… Volá sa to demokracia a striedanie pri moci na základe vôle ľudí, čo Vám a celej opozícii tak strašne prekáža. Nikomu ste dnes večer v Redute nechýbali a nikomu ste nič neukázali, iba vlastnú ľudskú malosť. Práve Vy, ktorá doteraz fanaticky obhajujete a velebíte právoplatne odsúdeného daňového podvodníka Andreja Kisku, nám tu budete pokrytecky kázať o morálke… Týmto falošným pozérstvom ste neurazili prezidenta republiky, ale preukázali ste pred všetkými svoju neúctu k štátu a oceneným osobnostiam. Je to len a len výpoveď o Vás, o nikom inom. Ale veď, aj takíto bezcharakterní ľudia majú nárok na svoje zastúpenie v parlamente.)
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.