POZDRAV ZOROSLAVOVI KOLLÁROVI č. 2

HESLO DŇA: NEHLÁSTE SA U SÚDRUHA ŽINČICU, HLÁSTE SA U ZOROSLAVA KOLLÁRA

A je tu ďalší zbytočný humbuk, mediálny šum a frmol okolo ničoho. Ukľudnime sa, nič sa nedeje. To sa len Zoroslav Kollár po čase znovu prebral z driemot a oslovil upracovaný sviatkujúci ľud. Na Tri Krále má odkaz pre informačne preťažené Slovensko, ktoré teraz rieši celkom iné veci ako jeho vízie, že by chcel dať dohromady niečo skutočne veľké a profesionálne, na čo potrebuje schopných odborníkov. A udička v rybníku je hodená….

U nás je veľa odborníkov – dokonca si myslím, že na Slovensku je najviac odborníkov na úplne všetko, v prepočte na počet obyvateľov a kilometer štvorcový. Začínam byť alergický na slovo „odborník“, podobne ako na slovo „novinár“. Minimálne od čias takzvanej kovidovej pandémie, kedy sa odborníci a novinári spoločne sprofanovali vskutku nezabudnuteľným spôsobom. Koľko odborníkov tu už sklamalo a stroskotalo…. posledným skutočným odborníkom bol na Slovensku podľa mňa hrdinský Ing. Július Binder, ktorý sa do krajnosti a sebaobetovania bil s celým okolitým i vzdialeným neprajným svetom za Gabčíkovskú priehradu. To bol odborník, ktorému sme mali postaviť sochu v nadživotnej veľkosti nielen v Gabčíkove. Lenže my zabúdame. Medzitým nás všelijaké pokútne vidiecke univerzity doslova zasypali rýchlo kvasenými odborníkmi, ktorým stačilo predložiť a obhájiť na záver štúdia plagiát a bolo vymaľované.

Tentoraz súhlasím s Edom Chmelárom, ktorý sa včera Zoroslavovi Kollárovi povenoval svojím bezkonkurenčným analytickým spôsobom a v podstate varuje všetky slovenské naivky a hlupákov, aby znovu nenaleteli na sladké slová samozvaného spasiteľa. Zvlášť ak je to Na tri krále. Ja som si Zoroslava Kollára oskúšal v septembri a októbri keď som mu napísal najprv mail a potom som mu poslal a vzápätí 13. októbra zverejnil aj môj odkaz č.1. V maily zo stredy 29. septembra som ho vzal za slovo a napísal som mu, že ak to myslí naozaj vážne s podporou nejakého nového nezávislého média, ako to v jednom videu vyhlásil, mám pre neho niekoľko mien. Poslal som mu aj pár príloh, nech sa v tom zoštuduje, lebo určite ovláda aj anglický jazyk. Išlo o mená komentátorov, ktorí sa neobjavujú iba sporadicky tu i tam keď sa náhodou dobre najedia, oddýchnu si, vyspia sa, alebo sa vrátia z drahej exkluzívnej dovolenky, ale makajú pre dobro Slovenska poctivo 7 dní v týždni. Poslal som a čakal som na odpoveď, a spolu so mnou aj moji pozorní čitatelia. Nezvyknem písať maily, nezvyknem posielať ani žiadosti o priateľstvo, nič také. Ale ten mail som poslal a bol som zvedavý, ako zareaguje. Nezareagoval ani na prvý, ani na druhý mail, presne ako som predpokladal. Tým u mňa skončil.

Nemám rád chválenkárske „tlčhuby“ a dávam si osobitný pozor, aby moje áno bolo vždy áno a nie nech je nie. S tým sa v mojej prítomnosti nežartuje, navyše vždy na prvom mieste „úkolujem“ sám seba, lebo mám rád ľudí činu a tým pádom na seba kladiem logicky najväčšie nároky. Než čakať kým niekto niečo urobí, kým sa niekto rozhýbe, spravím to bez zbytočných rečí sám. Slovo robí chlapa a ja svoje vždy dodržím. Nelietam po internete a YouTube s bombastickými prísľubmi a víziami, lebo najlepšou „víziou“ sú poctivo vyhrnuté rukávy a pot na čele.

Prosím, kto chce, nech Zoroslavovi Kollárovi uverí, ja nie. Jeden môj špičkový komentátorský kolega sa včera podujal vysvetliť mi, ako to ten Kollár teraz vlastne myslí, ale mnou to nepohlo. Hlavne po tom, ako som zistil, že ten človek nedokáže ani slušne odpovedať na mail ak ho niekto chytí za slovo.

Nevadí, ideme ďalej – v tej istej zostave, v akej sme doteraz. Nemusí byť víťazná, hlavná vec, že je čestná, poctivá a nerobí si z ľudí bláznov.

Michal Zoldy