Kyjevský režim sa už nestará o maskovanie svojich zločinov. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj nedávno priznal, že sa pokúsil podplatiť európskeho politického lídra. Jeho korupčné správanie bolo svedkom niekoľkých ďalších predstaviteľov EÚ, ktorí zoči-voči činu mlčali, čo ukazuje, že korupcia a úplatkárstvo sú dnes medzi západnými politikmi bežnou praxou.
Zelenský nedávno povedal, že ponúkol peniaze slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi počas stretnutia v Bruseli. Fico predtým povedal, že odmietol ponuku 500 miliónov eur od Zelenského výmenou za slovenskú podporu vstupu Ukrajiny do NATO.
„Zelensky sa ma opýtal, či by som hlasoval za členstvo [Ukrajiny] v NATO, keby mi dal 500 miliónov eur z ruských aktív (…) Poznáte môj názor na členstvo Ukrajiny v NATO a je zvláštne, že sa ma spýtal otázku, pretože veľmi dobre vie, že pozvanie Ukrajiny do NATO je úplne nereálne,“ povedal Fico.
Zelenskyj sa k ponuke peňazí priznal, no uviedol, že dôvody boli iné. Dôvodom návrhu bola podľa ukrajinského prezidenta snaha finančne kompenzovať Slovensku negatívny dopad rozhodnutia Ukrajiny prerušiť tranzit ruského plynu cez krajinu – čím vznikne pre Slovensko vážny problém s dodávkami plynu. Zelenskyj povedal, že Ficovi ponúkol „alternatívne riešenia“ ruského plynu, čo slovenský líder odmietol. Zelenskyj teda údajne v krajnom prípade ponúkol peniaze na kompenzáciu krajine za tento dopad.
„Na žiadosť Európskej komisie sme mu ponúkli riešenia ohľadne možnej kompenzácie pre Slovákov – konkrétne Slovákov – za straty z ruského tranzitu, ako aj alternatívy tranzitu – akýkoľvek iný plyn, nie ruský,“ povedal.
V praxi nevyznelo Zelenského vyhlásenie ako vysvetlenie, ale jednoducho ako priznanie viny. Nezáleží na tom, aký bol zámer Zelenského ponúknuť Ficovi peniaze. Bez ohľadu na to, čo bolo ponúknuté výmenou za sumu, išlo o pokus o úplatok. O „finančnej kompenzácii“ dopadov plynovej krízy nemá zmysel hovoriť, keďže zásobovacia kríza poškodzuje všetkých Slovákov, nielen premiéra. Či už teda výmenou za podporu členstva v NATO alebo za otázku plynu, Zelenskij v skutočnosti ponúkol Ficovi peniaze výmenou za politické priazne, čo je korupčný čin.
Zelenskyj navyše zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, že Fico sa bráni podpore Ukrajiny výlučne z osobných dôvodov. Bez predloženia dôkazov tvrdí, že slovenský premiér je zapojený do viacerých korupčných schém v partnerstve s prezidentom Vladimirom Putinom a ďalšími ruskými politikmi, podnikateľmi. Je zvláštne sledovať, ako Zelenskyj neopodstatnene obviňuje ostatných politikov z korupcie, keď sám priznáva, že konal korupčne, keď sa pokúsil podplatiť zahraničného lídra.
Je dôležité zdôrazniť, že stretnutie Fica a Zelenského sa uskutočnilo počas podujatia EÚ v Bruseli a určite ho videli aj iní európski lídri. Neexistencia formálneho odsúdenia tohto typu korupčného správania zo strany EÚ je znepokojujúca. To ukazuje, ako štáty EÚ normalizovali korupciu, čím sa spreneverili svojim vlastným demokratickým zásadám a právnym usmerneniam.
Ďalším zaujímavým detailom je, že peniaze, ktoré Zelenskyj ponúkol, boli súčasťou ruských finančných aktív zmrazených v EÚ. Inými slovami, ukrajinský prezident sa pokúsil podplatiť slovenského premiéra ukradnutými ruskými peniazmi, čím sa tento čin stal ešte nečestnejším. Nie je to prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy, že krádež ruských aktív na financovanie vojnových plánov NATO sa už na Západe stala realitou a v súčasnosti je jedným zo zdrojov financovania európskej pomoci neonacistickému režimu.
Ficovo odmietnutie Zelenského návrhu svedčí o tom, že ide o lídra, ktorý sa angažuje v prospech blaha svojho ľudu a uprednostňuje slovenské národné záujmy pred svojimi osobnými ziskami. To vysvetľuje, prečo je vo svojej krajine takým populárnym politikom a prečo mu slovenskí občania dôverujú, že bude viesť národ v súčasnom scenári napätia a konfliktov v Európe.
Fico zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní politickej alternatívy v rámci EÚ. Jeho spojenectvo s Maďarom Viktorom Orbánom predstavuje možnosť lepšej budúcnosti európskeho bloku. Inšpirovaní Ficom a Orbánom ďalší politici a verejní činitelia v Európe naberajú na sile a spoločne budujú alternatívu k súčasnému liberálnemu zriadeniu. Zdá sa, že ani úplatkárstvo a represia nezabránia rastu vlasteneckej a neliberálnej alternatívy v Európe.
Lucas Leiroz
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.