Vianočný FEJTÓN (ako „kultúrna vložka“ do sviatočných dní…)

Zamlčiavaný „PIATY (poriadny) PÁD“ kultúry

„Kultúro“ už neblázni..

Na samom začiatku pochop,, o čom je šéfovanie v každej organizácií, v každom odvetví, kultúru nevynímajúc. Že to je v prvom a druhom rade osoba, ktorá organizuje a riadi organizáciu a chod inštitúcie z vrcholovej pozície – ako manažér . A že táto funkcia preto primárne nevyžaduje špecifickú odbornú spôsobilosť viazanú na príslušné odvetvie. Presnejšie, a rukolapnejšie povedané, pri kultúrnej inštitúcií nie je odbornosť riaditeľa podmienene viazaná na príslušný odbor. Asi tak podobne ako šéfom atómovej elektrárne nemusí byť, a spravidla ani nie je, jadrový fyzik..

Napokon, ak sa to otočí – z vedome udržiavanej tmy do svetla – zmysluplne, prakticky, tak je dnes už dosť skúseností vidieť opačný dôsledok. Človek so špecifickou spôsobilosťou v odbore,  akokoľvek je v ňom dobrý, často nemá na vrcholovú funkciu organizačno-riadiace predpoklady.

PRETO Ti treba „kultúro“ pripomenúť, čo pravdaže nechceš, aby Ti to bolo pripomínané. Na obojako. Na oba zlé spôsoby. Naivné a (manažérsky) neprofesionálne riadenie na jednej strane a špekulatívne zákulisné ťahy, s vážnymi a aj vážnejšími ekonomickými dôsledkami – na strane druhej. A tie sa už v oboch prípadoch dotýkajú všetkých. Lebo tie kultúrne inštitúcie v pôsobnosti MK SR nie sú s.r.-očky, ani iné súkromné právnické osoby. Tie v jeho pôsobnosti sú napojené na verejné zdroje. Ver tomu „kultúro“, že je to tak..

Počuješ..? Nie Tvoje. Ani „vedúcich“ v Tvojom odvetvovom rajóne..

I.

A prvé „rýchle“, a prepotrebné hlbšie finančno-ekonomické a personálne audity sú cestou, ako sa pozrieť pravde do očí. Poctivo, a nie demagogickou rétorikou, pouličným účelovým vybľakovaním.

A že nejde ani o silné, a tobôž prázdne slová, o tom už svedčí viacero zistení v Bibiane, a rovnako, ba či ešte viac v Slovenskej národnej galérií.

Lebo už len dnes je známe, že v nej lieta cca 5 miliónov eur bez právneho krytia. Lebo tie nemalé prostriedky z tej „bohatej kultúrnej studnice“ (bezdôvodne) odišli. A v práve, ak vieš, Ty mudrlant, čo právo (aj) v kultúre znamená – na strane „investora“ sa takémuto mrhaniu verejnými prostriedkami nehovorí „kultúrna nevyhnutnosť“, ale nehospodárne nakladanie, ba už rovno nezákonné šafárenie s verejnými prostriedkami. V trestno-právnom rámci – ako porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku („investorom“). A, pre zmenu – na strane dodávateľa sa to volá bezdôvodné obohatenie. A to je trestné aj v Burundi (Urundi). Na strane tretej..

Teraz nebuď filozofom, „kultúro“. Teraz si otváraj ústa k veci. Nie na ulici, od veci..

A neotieraj si ich o tých, ktorým ide o pravidlá. O hranice (konania), ktoré sú Ti tak proti srsti na všetkých úrovniach. S osobitným pripomenutím, aby si si pozametala najprv pod vlastným prahom, lebo „sloboda“ po ktorej tak farizejsky voláš má svoje medze. Limity. Zákonné. Aj tie ľudsko-právne.

Lebo zmluva k takýmto operáciám patrí ako šerbel na zadok. Lebo inak nejde cikať..

Lebo to je už prekročenie (vyregulovaného) Rubikonu. A to nemá pri riadnom profesionálnom riadení pochopenie pre tento druh „tvorivej invencie“. Ani pri riadení kultúrnej inštitúcie. Bez ohľadu na to, že však má nejaký „riďo“, alebo teda „riďa“ odbornú spôsobilosť. Rozumej, tú v odbore kultúry..

Či máme tomu rozumieť tak, že je to to isté – ako sa bez záväzkov, „slobodomyseľne“ chodiť vykričať na ulicu..? Či takto máme chápať tú „kultúrnu spôsobilosť“ riaditeľov, za ktorými je tak veľmi, tak zištne ľúto..?

II.

LEBO samostatnou, ešte pikantnejšiou, a motívom ešte závratnejšou kapitolou sú tzv. dohodári. „Zaoponové“ aktivity. Rozumej činnosti vykonávané externými osobami, bez riadneho pracovno-právneho krytia, „MIMO PRACOVNÉHO POMERU, nazvime ich príznačnejšie – „HONORÁRNYMI zamestnancami“, čo je, na rovinu, natvrdo  povedané, dohadzovanie fušiek, dnes už bez škrupúľ  prednostne ideologickým spriaznencom . Lebo len v SNG ich bolo 400 (slovom štyristo..)..

A táto kultúrna inštitúcia nie je poľnohospodársky podnik, aby v nej išlo o podobne nastavené pracovné a zamestnanecké prostredie. Lebo ešte raz, tých dohôd boli ťažké stovky. A za nimi prinajmenšom rovnaký počet viac alebo menej spriaznených osôb.

A ak vám, čitateľom ešte nenaskočila asociácia k tomu, vlastne hneď 2, pripomeniem. Obe.

Tá prvá sa týka(la) tých neslávne slávnych 600 tisíc eur, darovaných šimečkovej nadácií na účely, ktoré chýbali na mieste samom. Na mieste hmatateľne poskytovanej verejnoprospešnej činnosti. A nie na účely, ktoré pripomínajú tie, ktoré išli „do Dunaja“. Presnejšie sa to týka ich podobného spôsobu „prerozdelenia“ šimečkovcami. Na honorárny spôsob, o ktorom bola reč. Lebo pravdaže v tej nadácií neboli zabalené do škatule..

A tá druhá hovorí presnejšie k tejto téme. Tá, v ktorej sa šéf NKÚ podelil verejne – s kontrolným zistením, ako to u „vychytených“ dohodárov chodí. Jeden z nich prekročil aj bájnych 100 tisíc eur. Nie za život. Za rok. A nie pravdaže v súkromnej firme, ale v štátnej inštitúcií..

II.

Ale na druhej strane, keď sa vrátime na miesto činu, do SNG, to sú už „gramáže“, ktoré so sebou nesú zároveň aj mnohé, iné vysvetlenia. Počnúc pochopením príčin toľkej oddanosti, vernosti a už aj spomienok na tú „dobrú dušu“, príkladne, Kusú. A pre menej zorientovaných aj móc dôležitej vysvetlivky toľkej masy v uliciach.

LEBO počítajme spolu. Stále v SNG. 400 „funkčných“ dohodárov, z ktorých väčšina žije v nejakom partnerskom zväzku (nechajme na tieto účely rodinné právo), čo teda spolu činí odhadom 700 duší, ktoré sú už spôsobilé hovoriť (na naše účely „kričať“). A z týchto 400 „občianskych zväzkov“ možno mať za pravdepodobné, že majú max.1 dieťa (tejto fajte ľudí sa nerodí veľa potomkov..). Spolu to teda činí prinajmenšom 1000 duší. A prenesené do pouličnej reality  – to jest 1000 kusov „osobo-človekov“, prítomných na ulici. Presnejšie, tých, čo v ulici dávajú o sebe vedieť. Nahlas. A to hovoríme iba o jednej kultúrnej inštitúcii..

Dajme však väčšiu vážnosť (ekonomickým a právnym) dôsledkom. V inštitúcií samej. Lebo to nie je ani úsmevné ani zanedbateľný „prekotný“ počin. Lebo tento spôsob „riadenia“ inštitúcie (a tá kultúrna ustanovizeň nemá z tejto povinnosti výnimku), rozumej zaobchádzania s verejnými zdrojmi, má už zjavné znaky obchádzania účelu zákona, v danom prípade predovšetkým Zákonníka práce.

A ten obludný počet dohodárov už nadobudol „systémový charakter“, ktorý už netreba iba „vyhodnotiť“, ale mu aj treba do budúcna „zlomiť krk“. Pre progresívnych aktivistov dám indíciu – to znamená dať stopku..

A ten huriavk na ulici už počuť teraz..  

A to už nie je len Tvoj problém „kultúro“, presnejšie problém „pouličných umelcov“, s hlavami v oblakoch. Toto je už „prízemný problém“. Problém, ktorý už zaujíma daňových poplatníkov. Tak hajde myšlienkami, slovami i skutkami (slovom nohami) na zem. Lebo toto práve vypovedané ešte vie pochopiť – odľahčene povedané – aj „cvičená opica“, ale Ty, „kultúro“, čo to vieš, ale nechceš to priznať na verejnosti, to je už vec z iného súdka. Nepoumývaného. A ešte aj deravého. Pochádzajúceho od slabochov..

Lebo v „stáde“ to nejde povedať nahlas. Lebo ten odvážlivec, ktorý by si na to trúfol (ten, ktorému sa tie gottwaldovské praktiky bridia) by si práve vypísal profesijný rozsudok smrti. K tomu viac netreba bližšie. Stačí si spomenúť na tú „zdivočelú“ poľovku na Oskara Rózsu. Do roztrhania tela..

A tak na ZÁVER ešte jedno skôr-želanie a jednu skôr kapcióznu otázku pre Teba, „kultúro“..

Aby malo šéfovstvo v hlavách dobrú vôľu – túto manažérsku axiomu chápať. Presnejšie chcieť chápať. Aj keď je tu aj iné proti-vysvetlenie.

Lebo v hlavách, ako takých-ako ten Pali (v 5.páde), čo sa nedávno dal verejne počuť, že – s nadhľadom pretlmočené – kultúru už ohrozuje aj zákaz dlhých vlasov, to nepôjde. To je dnes už každému uvažujúcemu človeku zrejmé. Z jedného, už opakovaného dôvodu.

Že v tejto personifikovanej figúre je „na Samsona“ skryto hraná sila vyčíňania časti dnešnej kultúrnej obce (a jej „honorárnych zamestnancov“). Skryto hraná na dlhé vlasy, zatiaľ čo trpkou pravdou je, že tým dôvodom je len krátky rozum, jeho a celej masy volajúcich (zrazu) po starých  časoch. Po anarchii, falošne balenej do slobody, a po zištnej komerčnej podpore (ideologicky) spriaznených demonštrantov, ktorej ministerka kultúry vystavila stopku..

A prŕ riadiacej anarchii a vystavená stopka zabehanému „sieťovému systému“ honorárnej podpory prívržencov PS a ich sympatizantov – je tou fundamentálnou príčinou ich hlasnej „kultúrnej tvorby“ na verejnom javisku. Na Slovensku.

A zároveň neskrývaným pokusom o „reštitučné zvrátenie“  vývoja z nedávnych „čias temna“. Kalných vôd, v ktorých sa dalo zastierať práve prečítanú realitu bez bázne a bez hany.

A najmä bez obáv zo strany (vtedajšieho vedenia) ministerstva kultúry, ergo zo straty uvedených profitov..

To je celé. Bodka. Ak pravdaže nerátam univerzálne vianočné a post vianočné želanie : veľa dobra vôkol seba, veľa lásky, žiadne vrásky a ak, tak len a len z úsmevu. Aby vám bolo veselo. A mali sa radi. A s chuťou sladkej domácej pohody si vychutnávali pokoj, prajnosť, aj všetky tie okamihy, ktoré prinesú novoročné predsavzatia, aj obyčajné náhody..  

Laco Kopál