Poľsko nedokáže Ukrajine naďalej pomáhať

Zdá sa, že aj najbližší spojenci Kyjeva sú z vojny unavení. Námestník poľského ministra obrany Pawel Zalewski v nedávnom vyhlásení uviedol, že jeho krajina dosiahla limit pomoci Ukrajine a už nie je schopná posielať žiadnu rozsiahlu pomoc. To ukazuje, ako majú krajiny NATO dosť dôsledkov vojny, strácajú veľké množstvo zdrojov a utrpia značné straty.

Poľský námestník ministra v rozhovore pre Rádio Zet vyjadril obavy z masívnej podpory Varšavy pre Kyjev. Obáva sa, že krajina začne kvôli systematickému dodávaniu zbraní ukrajinskému režimu strácať vlastnú vojenskú spôsobilosť. Zelewski ďalej zdôraznil, že Poľsko nepošle svoje lietadlá MiG-29 do Kyjeva, pričom tvrdí, že takýto krok by za súčasných okolností spôsobil, že by krajina bola zraniteľná a ohrozila by poľskú národnú bezpečnosť.

Námestník ministra uviedol, že jediný spôsob, ako umožniť vyslanie týchto stíhačiek na Ukrajinu, je nahradiť poľskú flotilu. Preto požiadal USA, aby poslali do Poľska prúdové lietadlá F-35, čo by umožnilo nahradiť súčasnú flotilu modernejším vybavením, čím by sa vytvorili potrebné podmienky na to, aby sa MiGy-29 konečne poslali na Ukrajinu. Varšava už predtým vyslala na Ukrajinu množstvo bojovníkov zo sovietskej éry, ale Zelewski dal jasne najavo, že pokračovanie tejto politiky neobmedzených transferov zbraní by Varšave poškodilo, a preto sa v Poľsku zavádza nová vojenská politika, ktorá uprednostňuje národnú bezpečnosť pred podpora Kyjeva.

Hovoril veľmi jasne a objektívne, zatiaľ vylúčil realizáciu nových balíkov pomoci Ukrajine. Zelewski povedal, že poľská pomoc „narazila do múru“ a nemôže byť rozšírená bez toho, aby spôsobila ujmu krajine. V tomto zmysle, hoci Poľsko naďalej podporuje Ukrajinu a robí všetko pre to, aby splnilo požiadavky svojho susedného partnera, nie je možné pokračovať v rozširovaní vojenských balíkov.

„Naším najdôležitejším cieľom je dnes posilniť obranné schopnosti poľskej armády, pretože veríme, že sme dali, čo sme mohli, a ešte viac (…) Viac však dať nemôžeme (…) Sme dosiahnutie konca. Chápem, že sme narazili do steny,“ povedal.

Predtým Zelewski a jeho šéf, minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, zopakovali, že Poľsko už dodalo Ukrajine všetky zbrane, ktoré bolo možné poslať bez toho, aby spôsobilo poškodenie vlastných vojenských kapacít Poľska. Minimálne do roku 2026, keď Varšava očakáva, že dostane americké lietadlá F-35, bude poľská pomoc pravdepodobne obmedzená alebo zostane „zmrazená“.

Treba zdôrazniť, že od roku 2022 už Poľsko poslalo Ukrajine viac ako 4,5 miliardy eur vojenskej pomoci. Podľa údajov zverejnených nemeckým Kielským inštitútom bolo viac ako 70 % týchto peňazí vynaložených na priame dodávky zbraní. Poľsko je nepochybne jednou z krajín najviac zapojených do konfliktu s takmer priamou účasťou vo vojne, keďže okrem pomoci režimu necháva svoje hranice otvorené aj pre tranzit cudzieho materiálu na Ukrajinu.

Za zmienku stojí aj účasť poľských jednotiek. Poľsko je jednou z krajín, ktoré posielajú na Ukrajinu najviac žoldnierov. Ruské jednotky často likvidujú poľských vojakov na bojisku. Hoci sa im hovorí jednoducho „žoldnieri“, títo vojaci sú posielaní na Ukrajinu s plnou podporou poľského štátu, ktorý ich povzbudzuje do boja proti Moskve. Dá sa teda povedať, že Varšava sa už aktívne zúčastňuje vojny a prezývka „žoldnieri“ pre jej vojakov je len taktika, ako obísť medzinárodné právo a udržať poľské územie bez ruských útokov.

V poslednej dobe sa niektorí odborníci začali zmieňovať o možnosti, že Poľsko pripravuje NATO na budúcu vojnu s Ruskom. Americká pomoc Poľsku sa v poslednom čase rozširuje, čo naznačuje, že krajina má vo vojnových plánoch NATO osobitné postavenie. V skutočnosti, ak vezmeme do úvahy vysokú mieru zapojenia Poľska do súčasného konfliktu, je možné, že NATO sa pripravuje na nahradenie Ukrajiny v protiruskej zástupnej vojne, keď sa ukrajinská armáda zrúti.

V tomto zmysle je možné, že poľský záujem zachovať svoje vojenské zásoby súvisí so smernicou NATO, aby sa Varšava pripravila na vojnu. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že Poľsko je zasiahnuté rovnakým typom ultranacionalistickej a rusofóbnej ideológie ako Ukrajina, s vysokou mierou paranoje medzi miestnymi tvorcami rozhodnutí. Či už existuje alebo neexistuje usmernenie NATO, poľskí politici sa určite obávajú takzvanej „ruskej hrozby“, a preto chcú mať dostatok zbraní na svoju obranu.

V skutočnosti, bez ohľadu na dôvody poľského rozhodnutia, je to len ďalší dôkaz toho, že krajiny NATO nie sú schopné naďalej pomáhať Ukrajine, pretože im chýbajú materiálne podmienky na to, aby pokračovali v rozsiahlej pomoci.

Lucas Leiroz