Priatelia, dlhšie som sa neozval, za čo sa ospravedlňujem. Na odmlku som mal dobrý dôvod. Dopisujem poslednú kapitolu knihy o Danielovi Lipšicovi. Nie je to ešte úplný koniec práce, ale je to nepochybne začiatok konca. Po dopísaní kapitoly bude potrebné stvoriť úvod a záver knihy a nasledovať budú bolestivé redakčné práce. V každom prípade som už pred cieľovou páskou a to je aj dôvod, prečo sa v ostatných dňoch venujem menej písaniu komentárov.
Dnešný komentár bude krátky a nebude o domácej politike, ale o Sýrii. Po páde režimu prezidenta Asada sa často objavuje názor, že z geopolitického hľadiska si v regióne najviac vylepšilo pozície Turecko. Podľa mojej mienky je to len čiastočná pravda.
Realite zodpovedá fakt, že turecká armáda kontroluje významnú časť severnej Sýrie v oblastiach s väčšinovým výskytom Kurdov. Tiež zodpovedá realite tvrdenie, že Tureckom podporovaná islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám kontroluje približne pätinu územia od Allepa na severe po hlavné mesto Damask na juhu vrátane celého stredomorského pobrežia Sýrie. Zvyšok štátu však ovládajú iné frakcie, ktoré si budú nárokovať podiel na moci. Ak to nedostanú, boje sa rozhoria nanovo.
Menej sa zdôrazňuje, že pádom Damasku sa Izrael rýchlosťou svetla zmocnil celého územia Golanských výšin, dovtedy strážených mierovou misiou OSN. Golanské výšiny umožňujú ich držiteľovi strategickú kontrolu nad severným Izraelom, južným Libanonom, juhozápadnou Sýriou a severozápadným Jordánskom. Ak sa Izrael zmocnil Golanských výšin, nikdy viac sa tohto strategického teritória dobrovoľne nevzdá.
Ide o mimoriadne dôležitý fakt. Končí sa ním éra usporiadania vzťahov v tejto časti sveta platná od roku 1974 po ukončení jomkipurskej vojny z predchádzajúceho roku.
Od pádu režimu v Damasku uskutočnili izraelské vzdušné sily stovky útokov proti vojenským cieľom v Sýrii s cieľom, aby nepadli do rúk Tureckom podporovaných ozbrojencov z Hajat Tahrír aš-Šám a ďalším islamistom. Podľa dostupných správ Izrael zlikvidoval 90 percent strategických vojenských aktív Sýrie vrátane objektov obranného priemyslu.
Sýria ostáva aj po (zdanlivom?) ukončení internej vojny rozpadnutým štátom, rozdeleným medzi množstvo náboženských, kmeňových, etnických a politických frakcií. A bude aj naďalej hračkou v rukách Turecka, Izraela, Kataru, Spojených arabských emirátov, Iránu, USA, čiastočne Saudskej Arábie a Iraku.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.