DOHODA MEDZI EÚ A MERCOSUROM JE TOU NAJHORŠOU SPRÁVOU PRE SLOVENSKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Prvá oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Brazílii je bezpochyby ekonomicky významná, bez ohľadu na to, že červené denníčky sa podľa očakávania zamerali radšej škodoradostne na to, že brazílsky viceprezident si pomýlil Slovensko s Juhosláviou. Čo ma však nepríjemne prekvapilo, ak nechcem povedať, že šokovalo, boli slová premiéra Fica o „prelomovej dohode medzi medzi krajinami EÚ a Mercosuru“, ktoré odzneli na tlačovej konferencii a ktoré musím odcitovať presne: „Táto dohoda je to najlepšie, čo sa mohlo stať pre celú Európsku úniu a krajiny tohto regiónu.“

A ja sa pýtam, či tu už nikto nič negarantuje, keď sa Robert Fico vyjadruje ako tí najodpornejší neoliberáli typu Ursula von der Leyenová alebo Ivan Mikloš. Lebo nie, tento typ zmlúv, ktorých pokusy presadiť ich sa opakovane vracajú napriek odporu väčšiny obyvateľstva, nie je tým najlepším, ale naopak tým najhorším, je to monštrum, ktoré ničí domáce poľnohospodárstvo a naše vlastné sociálne a environmentálne štandardy. Ako môže niečo také vypustiť z úst človek, ktorý sa hlási k sociálnej demokracii a ktorý hlása tézy „Slovensko na prvom mieste“ či „nezávislá a suverénna zahraničná politika“? Veď je to čistý výsmech!

Táto dohoda je pre nás nevýhodná, je netransparentná, predstavuje obrovské riziko pre slovenských farmárov, potravinárov i pre naše životné prostredie. Ak bude schválená, náš trh bude zaplavený nekvalitnými potravinami s množstvom pesticídov, herbicídov a rastových hormónov vysoko nad naše normy. Naši výrobcovia im nebudú vedieť konkurovať cenami, lebo v krajinách Latinskej Ameriky je stále povolená detská práca.

Som rád, že dnes sa už pobúrene ozvala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá je kategoricky proti. „Slovensko nepotrebuje potraviny z ďalekej Latinskej Ameriky. Čo je na tom férové, ak sa k nám majú dovážať tony potravín, ktoré vznikli odlesňovaním pralesov a ktoré vznikli z pôdy plnej chemických látok?“ píše sa v stanovisku.

Od deväťdesiatych rokov som strávil množstvo času aktívnym oponovaním všetkých neoliberálnych dohôd typu MAI, FTAA a podobne. Milióny ľudí sa zúčastňovali na alterglobalistických protestoch a zhromaždeniach, niektorí z nich (napríklad v Janove) za to zaplatili životom. Tieto špinavé dohody sú výhodné iba pre nadnárodné korporácie a globálny biznis, nikdy nie pre miestne komunity ľudí. Myslel som si, že po početných krízach tieto pokusy patria do praveku globálneho kapitalizmu. No oni sú tu zasa. Ešte prefíkanejšie, ešte zákernejšie a ešte ničivejšie.

Ja by som už naozaj rád videl tú bájnu sociálnodemokratickú tvár Smeru. Najprv v rámci konsolidačných opatrení uľahčí život bohatým. Potom bojuje za privilégiá oligarchie v zdravotníctve po boku SaS. A napokon nám predhodí jednu z najhorších vecí, ktorú si vymyslela Európska komisia. Vraj preto, aby sme tam mohli vyvážať autá so spaľovacími motormi, ktoré nebudeme môcť predávať v EÚ. A za túto cenu zničíme slovenské pôdohospodárstvo. Robo, neblázni a zastav to! Správaj sa ako premiér, nie ako obchodný díler!

Eduard Chmelár