Ak by ste to počuli od liberálnych internacionalistov, v Tbilisi sa bojuje o budúcnosť demokracie. Demonštranti tam čelia – podľa Bruselu – prokremeľskému gangu, ktorý túži vtiahnuť Gruzínsko na obežnú dráhu Ruska. Tvrdí, že Európska únia podporuje, aby sa Gruzínsko vydalo demokratickou cestou.
Demonštranti strieľajú ohňostroje na políciu počas demonštrácie proti rozhodnutiu vlády pozastaviť rokovania o členstve v EÚ (Foto: Daro Sulakauri/Getty Images)
Brusel však nechce demokraciu – chce klientsky štát
Ako sme sa sem dostali? Začalo sa to, keď sa gruzínska vláda (teraz opozičná) v roku 2008 zrútila do veľkej vojny s Ruskom. Gruzínsko túto vojnu prehralo a vláda bola v parlamentných voľbách v roku 2012 jednoznačne poslaná do opozície. Víťazi, Gruzínsky sen, chceli s Ruskom zmierlivejší prístup. Hoci nie sú „proruskí“, nepovažovali za národný záujem dostať sa do vojen so susednými krajinami, ktoré boli 245 -krát väčšie ako oni.
Georgia Dream potom vyhrala nasledujúce parlamentné voľby v roku 2016 a v roku 2020. V roku 2020 však opozícia – stále rozbitá – tvrdila, že ide o podvod, a zorganizovala masové protesty. Nakoniec Georgia Dream dospela k dohode podporovanej Európskou úniou: ak Gruzínsky sen získal aspoň 43 percent hlasov v miestnych voľbách v roku 2021 – čo sa aj podarilo a získal len niečo vyše 46 percent – voľby boli spravodlivé. Pozorovatelia EÚ uviedli, že „demokratické hodnoty a slobody boli vo všeobecnosti rešpektované“.
Ale o necelé štyri roky neskôr, minulý október, si každý musel svoje repliky zopakovať ešte raz. Vládnuca Georgia Dream vyhrala, opozícia kričala a v čase písania tohto článku sa v Tbilisi odohrávajú masové protesty. Opozícia tvrdí policajné násilie, zatiaľ čo vláda tvrdí, že opozícia útočí na parlament ohňostrojmi. Oboje je pravda, hoci opozícia hrdo vysiela svoje baráže (jedna členka gruzínskej opozície bizarne prirovnala útok na parlament k bitke o Rokfort – čo by v jej metafore urobilo z jej strany smrťožrútov). Všetko vyvrcholí v polovici decembra, keď Georgia Dream vyberie budúceho prezidenta (prezidenta má teraz vybrať kolégium voličov. Keďže Georgia Dream má tesnú väčšinu volebných kolégií, vyhrá ich kandidát).
Neexistujú žiadne jasné dôkazy o manipulácii s hlasmi. Pozorovatelia OBSE nehlásili, že by videli niečo, čo by naznačovalo túto prax, a boli pozitívne posadnutí otvorením hlasovacích lístkov v 212 z 223 volebných miestností.
Súčasná prezidentka Salome Zurabichviliová sa však nechce vzdať. Hoci ju v roku 2018 podporila skupina Georgia Dream – a zdalo sa, že jej víťazstvo v roku 2020 je v poriadku –, teraz sa stala demokratickou hrdinkou, víťazstvo Georgia Dream označila za nelegitímne a stranu vykresľovala ako v zovretí Kremľa. nepodarilo vysvetliť, prečo Georgia Dream zjavne nebola prokremeľská, keď ju v roku 2018 podporovali). Hovorila s medzinárodnými médiami a vyzvala ostatné krajiny, aby sankcionovali jej vlastnú vládu.
Ale Zurabichviliová žije zvláštny život, ktorý stojí za to preskúmať. Predtým, ako sa stala prezidentkou, pôsobila ako gruzínska ministerka zahraničných vecí – nie je to abnormálna funkcia. Predtým však – v skutočnosti doslova deň predtým, ako sa stala ministerkou zahraničných vecí – slúžila ako francúzska veľvyslankyňa v Gruzínsku. Aj keď to vysvetľuje podporu Georgie Dream pre jej kandidatúru v roku 2018 – aký lepší spôsob, ako osloviť západnú Európu, ako podporiť západoeurópanu na prezidenta? – núti človeka opýtať sa, či je jej lojalita jasná.
Pretože zatiaľ čo Gruzinsky sen je skutočne príjemnejší na rozhovory s Moskvou ako s opozíciou, prichádza to z rozumného hľadiska: Gruzínsko je malá krajina a Rusko je obrovské. Hoci sa ruská armáda na Ukrajine nepreukázala neuveriteľne efektívnou, podarilo sa jej zabrať asi 20 percent územia Ukrajiny a každým dňom zaberá viac. Ak je gruzínske územie, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko, podobné Krymu – okupovanému Ruskom pred desiatimi rokmi – Rusko, ktoré by v Gruzínsku zabralo ekvivalent toho, čo obsadilo na Ukrajine, by v skutočnosti znamenalo, že veľká časť krajiny bude začlenená. Gruzínsko je už desaťročia od vstupu do NATO (a pravdepodobne ani nikdy nebude) a nemá žiadne bezpečnostné záruky. Horúco prozápadná cesta môže veľmi dobre viesť k tomu, že Gruzínsko bude zredukované na hlúpy štát.
Prečo je teda Brusel taký spokojný, že potrestal Georgia Dream za ich pravdepodobne realistickú politiku? Pretože ich v skutočnosti nezaujíma, aby zostalo Gruzínsko zdravé. Spojené štáty tu nevenujú príliš veľkú pozornosť. Hodili Bruselu nejaké kosti, ale Bidenova administratíva je na odchode a nastupujúca Trumpova administratíva sa bude oveľa viac zaujímať o zadržiavanie Číny.
Brusel tiež vie, že aj keby Georgia Dream prehrali, krajina by bola ešte desaťročia vzdialená od vstupu do EÚ a pravdepodobne by sa nikdy nedostala do NATO. Ak sa im však podarí premeniť Gruzínsko na klientsky štát, môže to byť pre Rusko neustálym tŕňom v oku, odvrátiť ich pozornosť, brať ich čas a energiu a v konečnom dôsledku zabrániť Rusku v pokuse presadiť svoj vplyv ďalej do Európy. Brusel je týmto spôsobom celkom realistický – ale na to, aby to pred demonštrantmi skryl, používa plášť liberálnej demokracie.
Nielenže je to nechutne pokrytecké, ale aj kruté. Využívajú nádej v srdciach demonštrantov bez skutočnej starostlivosti o ich dlhodobé zdravie. Namiesto toho by mali byť čestní a nemali by mučiť tých, ktorí dúfajú v budúcnosť, ktorá sa nikdy nenaplní.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.