Mrzí ma, že sa v krátkom čase musím zastať ďalšej osoby, ale to, ako sme na Slovensku schopní znevážiť, osočiť a pošpiniť meno každého, kto nie je z nášho tábora, hoci o ňom nič nevieme, je spoločensky až devastačné. Andreu Predajňovú poznám ako jednu z najkultivovanejších, najférovejších a najvzdelanejších žien pôsobiacich vo verejnom priestore, či už vo verejnoprávnych médiách alebo na generálnej prokuratúre. Poznám jej zanietenosť pre slovenské dejiny, ktoré vyštudovala, poznám jej rigoróznu prácu o Andrássyovcoch, ktorí majú v Krásnohorskom Podhradí vybudované nádherné mauzóleum (spadajúce pod Múzeum Betliar), poznám jej organizačné schopnosti (ktoré preukázala na predchádzajúcom pôsobisku v múzeu Modrý Kameň) a mohol by som spomenúť ešte kadečo iné (napríklad, že bola lektorkou na hrade Krásna Hôrka a že toto prostredie dôverne pozná).
A teraz mi povedzte, ako si niekto bez znalosti veci dovolí povedať, že je „amatérka“. Toto slovo vyslovila v súvislosti s Andreou Predajňovou dnes v Téme dňa na TA3 poslankyňa za Progresívne Slovensko Dana Kleinert minimálne desaťkrát, no ani raz nedokázala sformulovať konkrétne výhrady voči pani Predajňovej. Tá sa k podobným nízkym útokom nevyjadruje, lebo je to dáma, tak sa pozrime na to, ktože to hovorí: poslankyňa Dana Kleinert je „absolventka textilného dizajnu“. Čo vie odevná návrhárka o múzejníctve alebo histórii? Ako si vôbec dovoľuje takáto hochštaplerka nazvať vyštudovanú historičku amatérkou, keď sa o tento odbor ani len neobtrela?
Viete veľmi dobre, že mám k personálnej politike ministerstva kultúry dlhodobé vážne výhrady. Ale odtiaľ potiaľ. Reči niektorých zamestnankýň, že im tam „spupná Bratislava“ posiela „neznámu a odborne nezdatnú osobu, o ktorej predstavách nič nevieme“, považujem za arogantné a účelové klebety babiek na trhu. Po prvé, pani Predajňová nepochádza z Bratislavy, ale práve z tamtoho kraja. Po druhé, doterajšiu riaditeľku nikto ani neodvolal, ani nevyhodil, Andrea Predajňová je iba poverená jej zastupovaním počas materskej dovolenky. A po tretie, žiarlivostnými scénami zlomyseľných ľudí, ktorí sa už videli na jej stoličke, by sa seriózny človek nemal ani len zaoberať. Ani ja sa nebudem venovať klebetám, že z Múzea Betliar sa stala v posledných rokoch bašta Progresívneho Slovenska. Ale rád by som videl kvalifikáciu všetkých tamojších pracovníčok a myslím, že by sme boli všetci prekvapení (našepkám vám: doterajšia zástupkyňa riaditeľky Erika Šmelková, ktorá si brúsila zuby na túto pozíciu a ktorá najviac kritizovala údajnú neodbornosť pani Predajňovej, je – stavebná inžinierka). Múzeum síce uchováva minulosť, ale nie je to sociálny ústav, aby konzervoval aj zamestnancov v priestore a čase.
Keď vládla súčasná opozícia, povyhadzovala úplne všetkých. A nepochybujem o tom, že by to urobili zasa. Ak je niečo v rozpore s duchom demokracie, tak je to spochybňovanie právomocí vlády dosadiť si na miesta v štátnej a verejnej správe ľudí, ktorým dôveruje. Verím, že Andrea Predajňová má všetky odborné a ľudské predpoklady na riadenie takej prestížnej organizácie, pod ktorú spadá Kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka i Mauzóleum rodu Andrássyovcov. Konkrétne schopnosti už bude musieť preukázať sama. Tú šancu si však zaslúži a ja prosím všetkých zainteresovaných, aby jej ju dali a rešpektovali jedno obyčajné manažérske rozhodnutie tak, ako sa na civilizovanú spoločnosť patrí. A poslancov Progresívneho Slovenska žiadam, aby nevnášali nasilu politiku tam, kde nie je. Ale ak chcú pokračovať v takomto tóne, môžeme sa pokojne porozprávať o tom, či partnerka predsedu PS Soňa Ferienčíková dostala kedysi prestížnu divadelnú cenu Dosky naozaj za tanečné umenie alebo z politických dôvodov…
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.