Merkelová karhá Nemcov, že sú pre ňu veľkým sklamaním

Ešte stále zháňate vianočné darčeky? Odporúčam vám zarážku pod dvere, s láskavým dovolením bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Iste, technicky to nie je zarážka, ale „Memoár“. V týchto memoároch obviňuje nemecký ľud, že nie je dostatočne zvedavý na cudzie kultúry, a narieka, že Nemecko aj tak nie je pre migrantov „až také skvelé“. Čo by teda bolo vhodnejšie ako použiť knihu napísanú osobou, ktorá udržiavala nemecké hranice otvorené, aj na to, aby ste mali otvorené dvere? Angela Merkelová sa teraz stala východonemeckou verziou Baracka Obamu: Obaja politici sa nikdy nepovažovali za sluhov svojho ľudu, ale za benevolentných patriarchov (alebo matriarchov), ktorí panujú nad nezaslúženými poddanými.

Angela Merkelová, ktorá zahodila jadrovú energiu, otvorila hranice masovej migrácii, upevnila nemeckú závislosť na ruskom plyne, ale v skutočnosti za všetko mohli sklamaní Nemci. (Foto: Andreas Gora-Pool/Getty Images)

Možno si myslíte, že preháňam, ale v skutočnosti nie. V článku z roku 2017 Politico píše o ceste bezdetnej pani Merkelovej od Mädchen (dievča) k Mutti (mame). V roku 2021 napísala publicistka ľavicového nemeckého týždenníka Der Spiegel celú knihu s názvom Mutti wars nicht („Nebola to mamina chyba“) a snažila sa ospravedlniť za katastrofálnu migračnú politiku, ktorá sa začala v roku 2015. Čítaním jej memoárov si človek uvedomí, že sme si ju pomýlili. Vidíte, nie ona nás sklamala, ale my sme sklamaním pre ňu. Názov jej knihy je jedno slovo: Sloboda – čo je irónia, keďže od jej funkčného obdobia sú Nemci menej slobodní ako kedykoľvek predtým. Ženy už nemôžu voľne chodiť po uliciach, Židia a gayovia sa už nemôžu voľne pohybovať v určitých častiach mesta, nemecké energetické spoločnosti už nemôžu slobodne využívať jadrovú energiu a nemecké spoločnosti už nemôžu slobodne podnikať. Možno má pani Merkelová na mysli „slobodu“ v tom istom zmysle, v akom bola Nemecká demokratická republika – bývalé východné Nemecko – v ktorej vyrastala „demokratická“.

Existuje mnoho pohľadov na Merkelovej predchodcu Gerharda Schroedera, ktorý viedol Nemecko aj Sociálnodemokratickú stranu (SPD) v rokoch 1998 až 2005. Nemôžem uveriť, že to píšem, ale ten človek mi v skutočnosti chýba.

Hoci nie je zarytý socialista, získal prezývku Genosse der Bosse (súdruh generálnych riaditeľov) vďaka svojim úzkym vzťahom s vedúcimi podnikateľmi. Jeho reformy trhu práce výrazne zmenili nemecký sociálny štát a jeho priateľský vzťah s Vladimírom Putinom mu vyniesol prezývku Gas-Gerd – Gerd je prezývka pre Gerharda – najmä preto, že neskôr pracoval pre Gazprom. Jeho prístup k Rusku aj podpora masovej migrácie je predmetom kritiky, ale napriek všetkým svojim chybám bol Schröder realista, ktorý uznáva potenciál a obmedzenia svojej krajiny. Svojou povahou bol pragmatický a v prípade potreby sa často odchyľoval od socialistických doktrín: Jeho reformám sociálneho zabezpečenia a trhu práce by sa mala pripisovať zásluha za to, že zabránil ekonomickému úpadku Nemecka na začiatku 21. storočia, aj keď súčasná vláda urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zvrátila Schroederovu prácu. Mám pocit, že pod jeho kanceláriou by sa SPD pretransformovala na niečo viac ako ich dánske či švédske sesterské strany, ktoré v otázkach migrácie masívne prešli k pravici.

Je tiež pravda, že Schroederova vláda iniciovala postupné vyraďovanie jadrovej energetiky, ale bolo to skôr na papieri ako v skutočnosti. Skutočná kapacita jadrovej energie zostala počas jeho funkčného obdobia do značnej miery nezmenená, ale neskôr bola výrazne znížená za jeho nástupkyne Angely Merkelovej. Ona z konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v roku 2005 nahradila koalíciu socialistov a zelených, ale jej administratíva v podstate presadzovala politiku zelených, vďaka čomu sa stala skutočnou prvou nemeckou kancelárkou zelených. Merkelová počas svojho funkčného obdobia urýchlila šialený energetický prechod, pričom kapacita jadrovej energie klesla z 20 GW, keď nastúpila do úradu, na niečo vyše 5 GW, keď odišla. Hoci bol Schroeder kritizovaný ako Gas-Gerd, bola to práve Merkelová, ktorá upevnila závislosť Nemecka od ruského plynu prostredníctvom Nord Streamu 2 a zákazu frakovania v roku 2017. Stalo sa tak napriek jasným zámerom Ruska vo východnej Európe, podčiarknutým konfliktmi v Gruzínsku a anexou v roku 2014. z Krymu. Strategická zahraničná politika mohla minimalizovať závislosť od Ruska, ale Merkelová sa vydala inou cestou a zachovala si nejednoznačný postoj k Ukrajine, ktorý neumožňoval členstvo v NATO, ani neuľahčoval vojenskú pripravenosť na prípadnú ruskú agresiu.

V nedávnom rozhovore pre Der Spiegel Merkelová neprejavila ľútosť nad svojimi rozhodnutiami a tvrdila, že si je vedomá nebezpečenstva, ktoré predstavuje Putin, no nevysvetlila, prečo mu účinne dala vplyv na nemeckú priemyselnú politiku. Čo sa týka rozhodnutia z roku 2015 otvoriť hranice Nemecka masovej migrácii, Merkelová tvrdí, že skutočným problémom je neochota nemeckého obyvateľstva prijať cudzie kultúry a dodáva, že ani v Nemecku nie je život pre migrantov jednoduchý. Svoju imigračnú politiku opisuje ako krehkú rovnováhu medzi obavami z teroristických útokov islamistov a obavami z nadmernej neznášanlivosti v Nemecku. Ach áno, cena tolerancie: občasné bodnutie a skupinové znásilnenie. Na veľké prekvapenie pani Merkelovej stále viac Nemcov nie je ochotných zaplatiť.

Aký bol vlastne prínos masovej migrácie a transformácie na „multikultúrnu spoločnosť“? Tu je jeden – aspoň ak ste islamista: „Náčelník berlínskej polície varuje Židov a homosexuálov, aby si dávali pozor v arabských štvrtiach.“ Pred Angelou Merkelovou neexistovali žiadne „arabské štvrte“ a teraz, keď existujú, nezdá sa, že by ich myšlienka multikulturalizmu nejako zvlášť zaujala. Namiesto toho sa tieto štvrte stávajú celkom monokultúrnymi: žiadni Židia, žiadni gayovia a v niektorých oblastiach čoskoro ani Nemci. Myslíte si, že preháňam? Áno, ale len mierne: „Komisárka pre integráciu spolkovej krajiny Dolné Sasko Doris Schröder-Köpfová navštívila v stredu […] Školu Petra Ustinova v Hannoveri-Ricklingene. 90 percent detí tu sú cudzinci.“

Vzostup Alternatívy pre Nemecko (AfD) sa stáva menej prekvapivým vo svetle tohto rozhovoru, ktorý kritizuje priemerných Nemcov, ktorí si chcú zachovať svoj tradičný spôsob života. Zdá sa, že Merkelová uprednostňuje budúce koaličné partnerstvá so Zelenými a karhá svojich nástupcov z CDU/CSU za ich tvrdý postoj voči nim. Vyjadrila tiež sklamanie z toho, že Kamala Harrisová nezískala prezidentský úrad USA, čím zopakovala svoje predchádzajúce nádeje pre Hillary Clintonovú v roku 2016.

Predpovedanie budúcnosti je náročné, ale ak sa CDU/CSU bude držať Merkelovej politiky, AfD by sa mohla objaviť ako nová konzervatívna sila Nemecka, čo by mohlo viesť k úpadku jej vlastnej strany. Koniec koncov, Nemecko už má Stranu zelených, takže druhá je zbytočná.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/11/merkel-scolds-the-germans-for-being-a-great-disappointment-to-her/