Bude Nord Stream 2 znovu aktivovaný?

Protrumpovský podnikateľ sa ho snaží kúpiť, kým Scholz a Putin rozprávajú.

Otázka Nord Streamu je opäť v centre pozornosti: Washington Post v piatok informoval , že „americký obchodník sa snaží získať švajčiarsku spoločnosť, ktorá ovláda ruský Nord Stream 2“. Načasovanie je celkom zaujímavé: možno si spomeniete, že 15. novembra zavolal nemecký kancelár Olaf Scholz prezidentovi Vladimirovi Putinovi (prvýkrát za dva roky), hodinu spolu hovorili a Putin údajne povedal, že Rusko „vždy dodržiavalo“ zmluvy v energetickom sektore a bude stále „ochotný“ podporovať vzájomnú spoluprácu, ak bude mať Nemecko záujem. Putin predtým na samite BRICS povedal, že „v Baltskom mori stále existuje funkčný ropovod“. Nemecká populistická strana Alternative für Deutschland (AfD) medzitým vyzvala Organizáciu Spojených národov (OSN), aby vyšetrila vlastnú účasť Berlína na sabotáži ropovodov v roku 2022.

Putinov rozhovor so Scholzom nezostal bez povšimnutia a New York Times (NYT) ho opísal ako „prelomenie ľadov so Západom“. Ukrajinský líder Vladimir Zelenskyj nazval tento vývoj „Pandorinou skrinkou“, pričom sa obával, že odteraz môžu existovať „iné rozhovory, iné hovory“.

Údajne išlo o prvú Putinovu diskusiu s významným západným lídrom od konca roku 2022. Podľa Berlína sa jej téma týkala perspektívy ukončenia prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. „Ukrajinská vojna“ bola často popisovaná ako zástupná vojna medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Hoci zvolenie amerického prezidenta Donalda Trumpa bolo skutočne studenou sprchou pre západných vojnových jastrabov, pravdou je, že takzvaná „Ukrajinská únava“ už dlho pretrváva. Už v novembri 2023 James Stavridis, bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, tvrdil, že Washington by sa mal poučiť z „poučenia z Južnej Kórey“ a vyjednať „ krajinu pre mierové uzavretie, proti ktorej bude bojovať“ na Ukrajine.

Podľa Christiana Möllinga (bývalého bezpečnostného experta z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy citovaného NYT) „Európania sa obávajú, že by Trump mohol vyjednávať nad ich hlavami“, a tak „chcú mať istotu, že budú tiež pri stole. .“ Dáva to veľký zmysel. Aj Scholzovi sa blížia voľby a voliči stále viac požadujú mier.

Tieto dve témy (ukončenie konfliktu a energetická spolupráca) spolu samozrejme súvisia. Ešte v roku 2021 sa dokončoval projekt (teraz preč) nemecko-ruských plynovodov Nord Stream 2, ktorý má dodávať ruský plyn priamo do západnej Európy. Okrem toho Rusko poskytovalo približne 40 % zemného plynu v Európe, a to ešte v roku 2022, kým séria výbuchov poškodila potrubia pod morom.

Nikto nepopiera, že išlo o teroristický útok, ktorý je stále predmetom vyšetrovania a mohol byť vykonaný (podľa novinára Seymoura Hersha, oceneného Pulitzerovou cenou) sabotážnou operáciou Spojených štátov – pravdepodobne v spolupráci s inými aktérmi. Nord Stream 1, ako boli dva z plynovodov súhrnne známe, v skutočnosti poskytoval lacný zemný plyn Nemecku už viac ako desaťročie, čomu sa Washington, mimochodom, vždy bránil; Plynovody Nord Stream 2 by zase mohli zdvojnásobiť dodávaný objem plynu. Výbuchy poškodili celú Európu a Spojené kráľovstvo, dokonca priniesli späť ducha novej depresie – ale hlavne v Nemecku.

Ako som už písal, pokiaľ ide o Rusko, Ukrajinu a európsky kontinent, americké energetické/geoekonomické záujmy a geopolitické ciele sú veľmi prepojené a otázka Nord Dream je stelesnením takejto komplexnej spleti. Dalo by sa povedať, že dráma európskeho kontinentu spočíva v paradoxe, že z hľadiska bezpečnosti zostáva silne závislý od Washingtonu, pričom môže výrazne profitovať z energetickej spolupráce so susedným gigantom Ruskom (geografia je osud, ľudovo povedané). USA neustále zrádzajú európske záujmy vo svoj vlastný prospech a Nemecko je len najjasnejším príkladom tohto rozporu.

Skutočnosť, že Stephen Lynch, spomínaný americký obchodník, sa snaží získať (švajčiarsku) prevádzkovú spoločnosť, ktorá kontroluje plynovody Nord Stream 2, mnohí vnímajú ako niečo, čo by mohlo „položiť pôdu“ pre rusko-nemecký plynovod. byť znovu aktivované v prípade prímeria na Ukrajine, uvádza Washington Post, ktorý mal prístup k uniknutým dokumentom.

To by bolo hlavným dôvodom obáv veľkej časti amerického establišmentu, ktorý sa teraz po nástupe Trumpa zdá byť dosť rozdelený. Lynch bol v skutočnosti „veľkým prispievateľom“ do prezidentskej kampane Donalda Trumpa a žiada od ministerstva financií USA licenciu, ktorá by mu „umožnila rokovať o plynovode so subjektmi, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú americké sankcie“, uvádza Wall Street. Denník.

Podnikateľ so sídlom na Floride je opísaný ako „protrumpovský“ podnikateľ. Samozrejme, v takýchto veciach nie je možné izolovať biznis od politiky a v tejto chvíli možno len špekulovať, aký druh nátlaku a intríg by sa mohol skrývať za zatvorenými dverami v oblasti rozdeleného „deep state“ (ako napr. sivá zóna – kde spolupracujú dodávatelia a spravodajské služby).

Pokiaľ ide o akvizíciu Nord Stream 2, nemenovaný zdroj hovorí , že „veľa investorov nepredloží ponuku kvôli zložitej geopolitike spojenej s potrubím a ďalšími uchádzačmi budú pravdepodobne čínske spoločnosti, ruskí zástupcovia alebo iné strany, ktoré sú proti americkým záujmom.“

Novinár Paolo Cordova píše, že „s blížiacim sa termínom reštrukturalizácie dlhu plynovodu v januári, nedosiahnutie dohody by mohlo viesť k jeho likvidácii, čo by potenciálne prilákalo kupcov, ktorí nie sú v súlade so západnými záujmami. Lynchovým cieľom je predísť takémuto scenáru premenou Nord Stream 2 na diplomatické aktívum v budúcich rokovaniach medzi Moskvou a Západom.

Pragmaticky povedané, reaktivácia ropovodu by prospela Rusku aj Nemecku (a Európe vo všeobecnosti v kontexte energetickej krízy na kontinente). Vzťah medzi Spojenými štátmi a ich transatlantickými európskymi „spojencami“ má však koloniálny charakter, ako som tvrdil inde. Akýkoľvek takýto vývoj by preto bol akýmsi rozpadom status quo, ktorý by mohol byť poháňaný napríklad výsledkom volieb: populizmus je predsa na vzostupe v Nemecku a v celej Európe.

Uriel Araujo