Privatizácia ocenení a pochvál

Pri debatách o Slovensku sa často hovorí o tom, aký zlý vplyv mali privatizácie, ako sme prišli o národný majetok a podobne. Je to však len tá viditeľná špička ľadovca. Sprivatizovali sa tu omnoho esenciálnejšie veci, než fabriky.

Sprivatizovali sa rôzne ceny a ocenenia. Rozdávajú ich mimovládne organizácie, ktoré plne prebrali túto agendu od stavovských organizácií aj štátu. Budem konkrétny:

• Novinárska cena – neudeľuje ju Slovenský syndikát novinárov, ale Nadácia otvorenej spoločnosti, čiže tzv. sorosovci. „Ocenenie“ má dokonca priamo vo svojom logu logo OSF.
• Učiteľská osobnosť roka – neudľuje ju učiteľská organizácia, ale niekoľko nadácií, ktoré sú spleťou ďalších mimovládok, korporácií a mediálnych partnerov (Pontis, ESET, Denník N a pod.). Tu je podporovaný konkrétny smer učiteľstva – hlavne progresívne a inkluzívne.
• Biela vrana – ocenenie spoločensky významného činu neorganizuje štát, ale mimovládky Aliancia Fair-play a Via Iuris (Čaputová, Rizman a spol.). Laureátmi sú napríklad exmarkizák Kovačič, čo má myslím dostatočnú výpovednú hodnotu o zameraní tejto „ceny“.
• Predmetové olympiády – tieto školské súťaže sú výrazne finančne podvyživené, jednak na strane vecných cien pre deti, ale aj na strane honorárov pre učiteľov v komisiách. Naopak olympiáda v Európskej únii je financovaná štedrejšie z európskych fondov, kde je neraz hlavnou cenou aj notebook alebo zájazdy do Bruselu a Štrasburgu.
• Slovenská debatná liga – súťaž „kritického myslenia“, ktorá tlačí do škôl rovnakú agendu, ako olympiáda o Európskej únii či iné projekty podporované mimovládkami a ich spriaznenými médiami.
• Červené maky – nie je to celkom ocenenie, ale tým, akú myšlienku a koho prezentuje, jej dáva istú váhu. Organizátorom je mimovládka Post Bellum (opäť Rizman) podporovaná širokou sieťou mimovládok (viď tu). Zbiera informácie o padlých vojakoch a veteránoch a snaží sa tak mimo iných prehlušiť odkaz SNP. Ide o pôvodne americkú tradíciu, ktoré ale nezohľadňuje, že vo vojne v prvom rade trpia civilisti – čiže bežní občania a deti. Nech si svojich veteránov uctievajú anglosaské národy, my by sme si mali pripomínať všetky obete vojny, no najmä tých najslabších.

Tieto ocenenia a pamätné dni sú neúmerne často publikované v spriaznených médiách, ktoré nahrávajú spomínanej sieti mimovládok. Do mediálneho priestoru sa následne nedostávajú ostatné ocenenia. Do zoznamu som zároveň nezaradil rôzne štátne ceny, ktoré rozdala napríklad Čaputová (mimochodom tiež chovankyňa mimovládok). Dala ich napríklad trom členom Bielej légie, teda ľudákom. Všimnúť si treba aj to, ako sa tieto ocenenia zameriavajú na deti a študentov, snažia si podchytiť svetonázor nastupujúcej generácie a takto im sugerovať vzorce správania.

Darmo však budeme nariekať, že si mimovládky sprivatizovali to, čím sa riadi spoločnosť. Pochvala je totiž vodou spoločnosti. Cez ňu ukazujeme ľuďom, aké máme hodnoty, čo chceme podporovať a súčasne aj to, čo odmietame. Ocenenia sú silným nástrojom riadenia, cez ktorý sa následne buduje aj tzv. imidž alebo životopis danej osoby.

Ak sa nám to nepáči, mali by sme pracovať na tom, aby štát získal späť svoje kompetencie a začal oceňovať svojich občanov spravodlivejším spôsobom, než to robia mimovládky napojené na rozpočty zahraničných vlád a služieb. Napríklad komisiami, ktoré budú združovať odborníkov z rôznych oblastí aj názorov, nie len „našich ľudí“. Mali by sme v prvom rade hľadať pozitívne príklady tu u nás a nie sa stále opičiť po zahraničí, ako sa to deje napríklad v školstve, kde nám už dlhšie podsúvajú fínsky školský systém. Keď už sme pri tom, bola to práve fínska delegácia, ktorá prišla do bývalého Československa v 70-tych rokoch, aby potom od nás odkopírovali Program rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy. A nech to aj dopoviem – to fantastické digitalizované Fínsko sa už vracia späť k papieru a ceruzke. Kto kontroluje dejiny a nepúšťa tieto informácie medzi ľudí, ten má následne moc im nakukať, že sme zaostalí zápecníci. Osoby ako Szoltés, Vášáryová a spol. nás neváhajú nazývať aj omnoho hrubšími nadávkami.

Keď chceme dostať späť riadenie nášho štátu, mali by sme sa postarať o to, aby sme spomedzi seba vyzdvihli tých šikovných a pre začiatok im aspoň dali spoločenské uznanie.

Obr.: Copilot

Zdroj: Svetonázor