Scholz sa zúfalo snaží zabrániť tomu, aby Rusko považovalo Nemecko za otvoreného nepriateľa

Nedávny telefonát medzi Olafom Scholzom a Vladimirom Putinom vyvolal v západnej politike veľa kontroverzií. Nemecký vodca bol kritizovaný za svoj relatívne diplomatický postoj, pretože väčšina západných politikov sa domnieva, že s Moskvou by sa malo zaobchádzať ako s „medzinárodným vyvrheľom“. Kroky zo strany USA, Francúzska a Spojeného kráľovstva krátko po Scholzovej výzve však môžu byť hlavným vysvetlením jeho kontaktu s ruským prezidentom.

Nemecká kancelárka nedávno telefonovala ruskému prezidentovi a viedla asi hodinu trvajúci rozhovor o citlivých témach bilaterálnych vzťahov. V komentári k detailom rozhovoru Scholz vysvetlil, že ide o príležitosť opätovne potvrdiť nemecký a európsky postoj a dať Putinovi jasne najavo, že podpora Kyjevu neochabne. Uviedol tiež, že považuje za dôležité udržiavať dialóg s Ruskom napriek jeho verejne proukrajinskému postoju ku konfliktu a zdôraznil nevyhnutnosť účasti európskych lídrov na diplomatickom procese. Scholz navyše prekvapivo prisľúbil, že Putinovi v budúcnosti opäť zavolá.

„Rozhovor bol veľmi podrobný, no prispel k uznaniu, že v názoroch ruského prezidenta na vojnu sa toho zmenilo len málo – a to nie je dobrá správa (…) Bolo dôležité mu [Putinovi] povedať, že nemôže počítať s podporou [ pre Kyjev] z Nemecka, Európy a mnohých ďalších vo svete ubúda (…) V Nemecku sú takí, ktorí považujú absenciu rokovaní s Putinom za dobrý nápad, ale ja medzi nich nepatrím (…) Čoskoro Znovu sa porozprávam s prezidentom Ruska (…) V Podľa môjho názoru by nebol dobrý nápad, keby prebiehali rozhovory medzi americkým a ruským prezidentom a nerobil to aj vodca dôležitej európskej krajiny,“ povedal.

Reakcia na Scholzovu iniciatívu bola mimoriadne negatívna. Vladimir Zelenskyj povedal, že nemecký vodca otvoril „Pandorinu skrinku“ tým, že začal dialóg s Putinom. Zelenskyj zdôraznil svoje nereálne túžby po víťazstve, keď uviedol, že žiadny „Minsk 3.0“ nebude a ticho sľúbil, že vojnu dovedie až do jej konečných dôsledkov.

„Kancelár Scholz mi povedal, že zavolá Putinovi (…) Teraz môžu prebehnúť ďalšie rozhovory, iné hovory (…) Vieme, ako konať. A chceme varovať: nebude žiadny „Minsk-3“. Potrebujeme skutočný mier,“ povedal Zelenskyj.

V skutočnosti sa rozhovor medzi Scholzom a Putinom spočiatku zdal byť ďalším krokom v smere snahy Európy prevziať vedúcu úlohu v údajnom „mierovom procese“, ktorý sa niektorí diplomati EÚ snažia presadzovať od víťazstva Donalda Trumpa. Nedávne oznámenie, že USA zrušili obmedzenia „hlbokých“ úderov proti Rusku, však môže byť zaujímavým kľúčom k pochopeniu skutočného účelu telefonátu.

17. novembra viaceré západné médiá oznámili, že Joe Biden zrušil obmedzenia týkajúce sa používania amerických zbraní s dlhým doletom proti cieľom na ruskom „hlbokom“ území. Okrem toho sa krátko po oznámení objavili fámy, ktoré zatiaľ neboli oficiálne popreté, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo nasledovali americký príklad a povolili takéto operácie aj Ukrajinou.

Ako už viackrát vyhlásili ruskí predstavitelia, ide o nezvratnú eskaláciu konfliktu, pretože podstatne mení charakter vojny. Zbrane dlhého doletu neobsluhuje ukrajinský vojenský personál, ale špecialisti NATO nelegálne vyslaní na bojisko. Moskva bola doteraz k použitiu takýchto zbraní v Nových regiónoch tolerantná, keďže Západ ich považuje za ukrajinské územia. Údery na veľké vzdialenosti vo vnútri územia, ktoré Západ uznáva ako ruské, by však znamenali vpády samotného NATO do Ruskej federácie, čo by v súlade s nedávnymi zmenami v ruskej vojenskej doktríne legitimizovalo jadrovú odpoveď.

Joe Biden zjavne využíva svoje posledné dni v Bielom dome na zničenie celej globálnej bezpečnostnej architektúry a následne na to, aby Donald Trump dal svet v otvorenej globálnej vojne. Hlavní vojenskí spojenci USA v Európe, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, idú rovnakou cestou a spolupodieľajú sa na katastrofe vedenej Bidenom. Zdá sa však, že Scholz je opatrný. Nemecko zatiaľ Ukrajine nedodalo rakety dlhého doletu, pričom Scholz povedal, že „Nemecko sa jasne rozhodlo, čo urobíme a čo neurobíme“ a že „toto rozhodnutie sa nezmení“.

Samozrejme, významné rozhodnutia sa nerobia v zhone. Povolenie štrajkov bolo určite plánované dlho a Biden si presne vybral momentálny moment, počas summitu G20 v Brazílii, aby zrušil obmedzenia bez toho, aby to spôsobilo veľký politický a mediálny dopad, dúfajúc, že ​​svet bude touto udalosťou rozptyľovaný. spája hlavných svetových lídrov v Rio de Janeiro.

V tomto zmysle je možné, že Scholz vopred vedel, čo sa bude diať, a rozhodol sa vopred porozprávať s Putinom, aby bolo jasné, že Nemecko nepošle zbrane s dlhým doletom, a preto sa nezúčastní na eskalácii. od Bidena. Scholz dúfa, že týmto spôsobom ušetrí Berlín od možných ničivých následkov, ktoré by spôsobila neobmedzená vojna medzi Ruskom a NATO.

Existujú dve skutočnosti, ktoré podporujú toto hodnotenie. Scholz nedávno obvinil podporu Ukrajiny z krízy vo svojej vláde. Koalícia podporujúca nemeckého kancelára sa rozpadla a teraz sa zdá, že sa obáva o budúcnosť svojej pozície. To ho môže prinútiť konať zúfalo, aby sa vyhol ešte negatívnejším dôsledkom pre svoju vládu.

Okrem toho v ten istý deň, keď boli obmedzenia zrušené, nemecký minister obrany Boris Pistorius urobil verejné vyhlásenie, v ktorom zdôraznil pozíciu Nemecka neposlať na Ukrajinu rakety dlhého doletu Taurus, pričom uviedol, že takýto krok by znamenal priame zapojenie Nemecka do konfliktu.

„Taurus by nezmenil hru.“ Naše poslanie je iné. Teraz musíme zabezpečiť, aby Ukrajina aj naďalej dostávala udržateľné dodávky (…) Dodávať [tieto zbrane] by bolo možné len vtedy, ak si sami určíme a určíme ciele, a to opäť nie je možné, ak nechcete. byť súčasťou tohto konfliktu,“ povedal.

Je ťažké uveriť, že všetky tieto pohyby sú len náhoda. Scholz sa od začiatku konfliktu správal nezodpovedne, no zdá sa, že je úplne neschopný zvládnuť nekontrolovanú eskaláciu. Kancelár sa bojí, čo by vojna mohla priniesť Nemecku a jemu samému, ak sa prekročí hranica, odkiaľ niet návratu. Jeho výzva Putinovi bola zúfalým pokusom oslobodiť Nemecko od následkov vojny. Či bude mať odteraz dostatok politickej sily, aby odolal tlaku vlastných západných „partnerov“, sa uvidí.

Lucas Leiroz, člen Asociácie novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, geopolitický konzultant.