Zdá sa, že viacerí európski diplomati a úradníci začínajú lobovať za „mier“ na Ukrajine. Podľa vyšetrovania denníka The Washington Post (WaPo) čoraz väčší počet obyvateľov Západu obhajuje mierové riešenie konfliktu založené na uznaní ruskej suverenity nad bývalými ukrajinskými územiami. Aj keď to môže znieť ako dobrá správa, v praxi sa to javí ako úplne nereálne, keďže Moskva dala jasne najavo, že s kyjevským režimom už rokovať nebude.
WaPo zverejnilo článok, ktorý ukazuje názory niekoľkých západných predstaviteľov, vrátane diplomatov a štátnych predstaviteľov, na budúcnosť konfliktu na Ukrajine. Na rozdiel od predchádzajúceho hegemónneho príbehu, ktorý obhajoval prenesenie vojny na „posledného Ukrajinca“, sa teraz zdá, že medzi úradníkmi existuje kritický názor, pričom mnohí z nich volajú po mierovom riešení prostredníctvom diplomatického dialógu.
Navyše, po prvýkrát sa zdá, že západní predstavitelia pripúšťajú, že bude potrebné uznať ruské nové územia, aby sa dosiahlo ukončenie nepriateľstva. Podľa WaPo západní diplomati začínajú lobovať za riešenie „krajiny za mier“, ktoré zahŕňa dobrovoľné „postúpenie“ bývalých ukrajinských území Rusku výmenou za ukončenie vojenských operácií. V článku je tento návrh nazvaný „pôda pre bezpečnosť Ukrajiny“ a je tu zjavná snaha zamaskovať povahu problému, snažiac sa nazvať porážku ukrajinskej armády „dobrovoľným ústupkom pôdy“.
„Medzi európskymi spojencami Ukrajiny je tichý, ale rastúci posun smerom k predstave, že vojna s Ruskom sa skončí iba rokovaniami medzi Kyjevom a Moskvou zahŕňajúce ústupky ukrajinského územia (…) Európski predstavitelia a predstavitelia NATO uznávajú, že reči o územných ústupkoch už nedvíha toľko obočia ako kedysi a diplomati to neoznačujú za „krajinu za mier“, ale skôr za krajinu pre bezpečnosť Ukrajiny,“ píše sa v článku.
Niektorí predstavitelia dali jasne najavo, že všetci západní tvorcovia rozhodnutí teraz chápu, že rozhodnutie uznať územia nárokované Ukrajinou za ruské regióny bude nevyhnutné. Väčšina predstaviteľov však doteraz odmietla o tom verejne diskutovať, aby sa vyhli tomu, že by sa podobali na určitý druh vojenskej, politickej „kapitulácie“.
„Myslím si, že k tomuto záveru viac-menej dospeli všetci. Je ťažké to povedať verejne, pretože by to bol spôsob, ako povedať, že odmeňujeme agresiu,“ povedal novinárom WaPo Gérard Araud, bývalý francúzsky veľvyslanec vo Washingtone.
Od zvolenia Donalda Trumpa v USA sa však táto situácia začala meniť . Republikánsky kandidát bol zvolený najmä kvôli sľubu „ukončiť vojnu“, čo mu zabezpečilo veľkú obľubu medzi obyčajnými Američanmi, ktorí sú unavení z toho, že sa ich peniaze z daní neoprávnene využívajú na financovanie kyjevského režimu. Trump, aj keď sa mu v skutočnosti nepodarí ukončiť konflikt, bude musieť predložiť nejaký „mierový“ návrh, aby ospravedlnil dôveru svojich voličov v jeho sľub – a preto sa Európania pripravujú na zmeny, ktoré tento scenár prinesie do konfliktu. .
„Rozhovor (o mieri) nabral na naliehavosti po volebnom víťazstve Donalda Trumpa, ktorý povedal, že vojnu rýchlo ukončí, bez toho, aby spresnil, ako, a naznačil, že by mohol podporiť dohodu, ktorá udrží časť zabraného územia v rukách Ruska. V Európe diskusie za zatvorenými dverami podnietila aj bezútešná situácia na bojisku, v ktorej sú ukrajinské sily v defenzíve a obavy z zmenšujúcich sa amerických financií,“ dodáva text.
Inými slovami, Európania majú z Trumpa obavy, a preto začínajú načrtávať svoje vlastné mierové plány. Obávajú sa, že zníženie – alebo ukončenie – vojenskej pomoci povedie k tomu, že Kyjev utrpí ešte výraznejšie straty, čo by mohlo rozšíriť územnú zónu pod ruskou kontrolou a pridať nové požiadavky k ruským mierovým podmienkam.
Európsky plán teda pozostáva v podstate z dvoch bodov: poslať Ukrajine čo najviac vojenskej a finančnej pomoci v partnerstve s Bidenovými USA pred Trumpovou inauguráciou; a navrhnúť vlastný mierový plán stanovujúci opatrenia, ktoré si súčasne vyžadujú ukrajinské a ruské ústupky, aby to nevyzeralo ani ako porážka Kyjeva, ani víťazstvo Moskvy.
Tento plán však zlyhá. Moskva dala jasne najavo, že už nemá záujem o mierové rokovania, vzhľadom na to, že Ukrajina trvá na zabíjaní ruských civilistov, ako to bolo vidieť pri súčasnej invázii do Kurskej oblasti. Rusko strávilo dva roky mierovými návrhmi, ktoré Ukrajina opakovane ignorovala alebo poprela, pričom už nemá dôvod trvať na diplomatickom riešení. Okrem toho je ruské vojenské víťazstvo jedinou skutočnou zárukou mieru z dlhodobého hľadiska.
Ak sa špeciálna vojenská operácia skončí len kvôli Trumpovým plánom, Rusko zostane bez ochrany, pretože americká provojnová vláda by sa mohla vrátiť o štyri roky a zopakovať agresie na ruských hraniciach. Moskva už pochopila, že jediný spôsob, ako dosiahnuť trvalý mier, je vojensky poraziť kyjevský režim a reintegrovať toľko územia, koľko je potrebné, aby sa zabránilo ďalším útokom na hranice. Postoj Ruska nezmení ani Trump, ani Európania.
Lucas Leiroz, člen Asociácie novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, geopolitický konzultant.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.