Moje rána bývajú stereotypné. Vlastne mávam väčšinou až dve rána – jedno o pol druhej v noci, kedy sa zobudím, sadnem k počítaču, aby som napísal článok a po jeho zverejnení ďalej spím, a druhé okolo pol ôsmej keď sa opäť zobudím, tentoraz definitívne.
Uvarím si kávu, vezmem do ruky makovku, oživím jedným kliknutím zadriemaný počítač a idem pozrieť, čo je nové na YouTube…. Občas sa stane, že prvé čo na mňa vyskočí na YouTube je video s mojím komentárom, nahovoreným umelou inteligenciou a sprevádzaným dômyselne vybranými ilustračnými fotografiami. Každý máme svoje ego, mám ho aj ja, a musím povedať, že je to zvláštny pocit keď prvou správou, ktorú ráno na monitore vidíš, je tvoj vlastný komentár z minulého dňa. To nie je zlý začiatok 🙂 Že si niekto cez noc dá tú námahu a urobí z komentára video, klobúk dolu. Neviem kto to robí, rád by som ho poznal a poďakoval mu, lebo väčšinou je to urobené dobre, aj s tou rozprávajúcou umelou inteligenciou. A celkom sa mi páči, ako trefne tam do toho súkajú fotografie, občas zúmované a odzúmované, aby to bolo zaujímavejšie. V jednom komentári som spomenul, že ministerka Dolinková vyzerala ako vosková figurína z múzea madam Tussauds v Londýne a ten komentár na videu bol odrazu aj s fotografiou Dolinkovej, na ktorej vyzerala presne ako vosková figurína. Majstrovský kúsok, milí video grafici, ste fakt dobrí. Vďaka.
Keď si pozorne vypočujem ako vyzerá môj včerajší komentár na videu idem pozrieť a vypočuť si pravidelný ranný obrodenecký príhovor Mareka Šouna a potom aj ďalšie videokomentáre kolegov. Medzi nimi mladého skvelého komentátora Romana Martišku, ktorý, keď už ja na svete nebudem, on bude písať ďalej podobným štýlom a s podobnou frekvenciou ako ja, čo ma napĺňa spokojnosťou, že nebudem svetu chýbať. To je dôležité, ak je človek najstarším komentátorom a zubatá s kosou to tu v mojej vekovej kategórii prerieďuje ako na bežiacom páse, aby som mal istotu, že štafetový kolík má kto prevziať. Pozriem aj ďalšie videá, napríklad sviežeho skladateľa Oskara Rózsu, Ďatľa, Chmelára, Dannyho v Londýne, spoľahlivého Kapustu, sem tam aj od našich koaličných politikov, a netrpezlivo čakám na ďalšie vydanie nočného automobilového komentára Jána Baránka po pustých cestách východného Slovenska, kde nič nie je. Zisťujem, že Mimi je už chvalabohu šťastne aj s celou našou vládnou delegáciou naspäť doma z ďalekej Číny a netrpezlivo hľadám najnovšieho Zoroslava Kollára, ktorý v hrozivom prítmí osudovo lomcuje ako boh pomsty svedomím celého nášho nešťastného štátu, v ktorom to trvá večnosť kým je niekto braný na zodpovednosť súdnou cestou, ak vôbec.
Zakončím to Danišom, lebo Dag je jeden vynikajúci a nebojácny profík a je fajn, že ho máme. Má len tú malú „chybu“, že ak si ho chceš prečítať celého, musíš si kamarát lakomec predplatiť Štandard. Dôchodcovia ako ja by ho mali dostávať grátis ako pozornosť redakcie 🙂 Lenže tu už samozrejme nikto nikomu nič negarantuje a nerozdáva zadarmo a nezištne ako ja, takže potom idem pozrieť aspoň útržky článkov našich štvavých červených denníčkov. Svoje ranné turné svetom médií zakončím v britskom denníku Guardian, kde sa teraz chytajú za hlavu čo s nešťastným Trumpom, ktorý tak strašne nenávidí tlač a médiá a navyše hrozí, že si jeho bohatý kamarát Elon Musk kúpi celú CNN aj s chlpmi a to bude hrozná tragédia lebo slniečkári celého sveta zo dňa na deň prídu o svoju spoľahlivú progresivistickú baštu a ideologické riadiace centrum CIA priamo v USA.
Dobré ráno vospolok
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.