Veľká časť teatrálneho zdesenia európskeho komentátora zo znovuzvolenia Donalda Trumpa zaváňa pohodlnou samoľúbosťou, že takýto strašný výsledok nemôže postihnúť ich milovanú Európsku úniu. V istom zmysle majú pravdu: Ursula von der Leyenová a jej kolégium komisárov nemôžu byť v európskom hlasovaní vyradení. Projekt EÚ môže pokračovať v povýšeneckej nevedomosti nespokojných demonštrantov. Problémom je, že tie údajne stabilné centristické demokracie, ktoré podporujú a financujú EÚ, sú čoraz viac sužované. V Taliansku sa Georgovi Melonimu darí ako pravicovo nacionalistickej premiérke, francúzsky premiér vládne len s tichou podporou Národného zhromaždenia Marine Le Penovej a v Nemecku pred vládnymi sociálnymi demokratmi volí pravicová AfD. Sedliaci a ich vidly ešte neskončili s Európou a ich hnev je čoraz viac namierený proti diktátu odovzdávanému z Bruselu.
Politická závisť: Američania pri volebných urnách, slobodní vyhodiť neúspešnú elitu, moc, ktorú Európania nemajú (Foto: Apu Gomes/Getty Images)
Akokoľvek sa môže Trumpovo rozhodné víťazstvo zdať väčšine Európanov otrasné, mali by aspoň uznať, že americká demokracia umožňuje svojim občanom meniť lídrov a politiku na samom vrchole moci, čo je Európanom odopierané. Americké prezidentské voľby sú cennou formou uvoľnenia páry pre nespokojných voličov. Bez tohto uvoľnenia pary sa imperitívna nadnárodná vláda môže ocitnúť pred skutočnou rebéliou v podobe hrubých populistov alebo farmárov, ktorí rozhadzujú hnoj. Zakladatelia európskeho projektu veľmi verili v schopnosť vysoko vzdelaných elít robiť remeselnú politiku výhodnú pre bežných Európanov a je im ku cti, že uspeli. Tieto elity však nikdy nepomysleli na moment, kedy by mali stratiť moc, určite nie v rukách tých menej mocných a vzdelaných, ako sú oni sami. V prípade absencie európskych volieb pre Komisiu nemusia. Mysleli by ste si, že príklad Brexitu, keď sa druhá najväčšia mocnosť a najsilnejšia armáda EÚ rozhodla odstúpiť od celého projektu, mohol oživiť subsidiaritu v Bruseli a stlačiť politickú moc nadol tam, kde by mohla mať priamu demokratickú legitimitu. Namiesto toho brexit zocelil eurokratov proti tomu, čo považovali za retrográdny populizmus, niečo, čo by nikdy nemalo informovať o ich premyslenej politike.
V časoch ekonomickej prosperity by Bruselu prešlo hromadenie moci, no v Európe už nie sú dobré časy. Nemecký motor Európskej únie stagnuje, bojuje so stratou lacnej ruskej energie a úpadkom svojho lukratívneho čínskeho trhu. Volkswagen je chytený do zlozvyku klesajúceho predaja a zelených mandátov, ktoré ho nútia vzdať sa svojej základnej kompetencie v oblasti spaľovacích motorov. Hromadné prepúšťanie a zatváranie závodov na odstránenie nadmernej výrobnej kapacity sú jedinou cestou k ziskovosti najväčšieho európskeho výrobcu automobilov.
Oveľa lepšie to nie je ani vo Francúzsku, ktoré nedokáže skrotiť svoj nadmerný deficit bez toho, aby výrazne znížilo sociálne dávky. Macronom vedená technokratická revolúcia, ktorá mala oživiť krajinu, sa teraz zredukovala na bolestivý program úsporných opatrení požadovaných EÚ. V skutočnom federálnom štáte by centrálna vláda mohla poskytnúť prostriedky potrebné na uľahčenie priemyselných prechodov a zmiernenie vplyvu rozpočtových škrtov. Ale EÚ týmto štátom nie je. Nemôže zdaňovať a míňať v mene únie a nemôže reagovať na priamy demokratický mandát zmeniť svoju politiku. Radšej by riešila populistické momenty obmedzením prejavu na internete a zadržaním finančných prostriedkov lídrom ako Viktor Orbán, ktorí spochybňujú jej autoritu.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré pravdepodobne v najbližších rokoch zhoršia problém demokraticky necitlivej bruselskej elity. Prvým je hroziaca deindustrializácia. Európa už nie je priaznivým miestom pre investície, ktoré vytvárajú masovú zamestnanosť. Do roku 2022 lacná ruská energia umožňovala Európe zostať konkurencieschopnou napriek vysokým mzdovým nákladom a klesajúcej produktivite. Táto konkurenčná výhoda je teraz preč, keďže Európa sa musí uchádzať o plyn na svetových trhoch. Zelený nový údel ukladá európskemu priemyslu deštruktívne mandáty a zabezpečuje, že továrne, ktoré by mohli zamestnávať Európanov, budú teraz postavené v krajinách poháňaných špinavými uhoľnými elektrárňami. Pracovníci vo Wolfsburgu alebo Ludwigshafene môžu prísť o prácu a určite aj o akékoľvek očakávania, že ich deti budú mať zabezpečenú, vysoko odmeňovanú priemyselnú prácu. Sťažovať sa jednému z 96 nemeckých europoslancov je zbytočné, pretože títo zástupcovia vďačia za svoje pohodlné zamestnanie svojmu postaveniu na straníckych zoznamoch, a nie akejkoľvek službe poskytovanej svojim voličom. Bolesť z deindustrializácie neprenikne až do povedomia funkcionárov komisie, čo takmer zaručuje prichádzajúcu populistickú explóziu.
Druhým faktorom je odčlenenie sa tradičných stredoľavých strán od ich prirodzených voličov. Vo Francúzsku stratili socialisti robotnícku triedu v prospech Marine Le Penovej. V Nemecku majú pravicovú AfD a ľavicovú populistickú BSW spolu väčšiu sledovanosť medzi pracujúcimi ako sociálnimi demokratmi. Taliansko už dávno defenestrovalo svoje tradičné centristické strany a teraz ho vedie koalícia kedysi okrajových pravicových strán. Švédski sociálni demokrati boli zatienení protimigračnými konzervatívcami. V mnohých prípadoch boli centristické strany rozpoltené medzi svojimi voličmi a povinnosťami voči pravidlám Bruselu o migrácii, deficitných výdavkoch a regulácii životného prostredia. Výberom Bruselu priviedli svojich bývalých voličov k novým stranám, ktoré zdieľali ich sťažnosti a ktoré teraz ochromili kedysi dominantné centristické strany.
V USA nedošlo k žiadnemu rozladeniu systému dvoch strán, ale skôr k nepriateľskému prevzatiu jednej strany nahnevanými populistami, ktorí teraz svojho zvoleného kandidáta urobili hlavou štátu druhýkrát. Európania sa môžu nad týmto výsledkom uškŕňať, ale odmeňovanie nahnevaných populistov mocou ich vedie k zodpovednosti za vládnutie. Poskrutkujte to a stratia energiu. Ich umiestnenie do karantény namiesto toho zosilňuje ich kritiku vládnej politiky a potvrdzuje ich postavenie ako tribúnov voličov, ktorých hlavné strany ignorujú.
Tretím a možno najdôležitejším faktorom je delaminácia vládnucich elít z ich sociálneho kontextu. Robert Henderson poukazuje na vášeň medzi americkými elitami pre to, čo sám nazýva „luxusné presvedčenie“, ktoré nie je v súlade s bežnými občanmi, ktorí sa snažia platiť za jedlo a bývanie. Trump urobil z demokratov posadnutosť bielou vinou, rodovými zámenami a otvorenými hranicami. Zatiaľ čo žiadny z týchto názorov by nebol spochybnený na večierku na Manhattane, mnohí voliči swingových štátov boli nimi buď zmätení, alebo urazení. Žiadny daňový právnik alebo politický poradca z DC nikdy nestratil prácu pre nelegálneho migranta, ale veľa amerických stavebných robotníkov áno.
A títo pracovníci si uvedomili, že ich obavy jednoducho za Bidena neplatili: rodičia na tony Sidwell Friends School v Northwest DC mali väčšiu šancu ovplyvniť migračnú politiku USA ako murársky odbor v Dubuque. Podobne aj holandskí farmári trpia následkami politiky nulovej čistoty, ktorá je tlieskaná v salónoch Ixelles. Delaminácia je zlyhanie vládnucich elít pri zvažovaní obáv svojich spoluobčanov a často ju zhoršuje administratívna byrokracia, ktorá chráni tých, ktorí majú moc, pred tými, ktorí ňou trpia. Európska únia je podľa návrhu prvoradým príkladom byrokracie izolujúcej elity mimo skutočných autoritárskych režimov. Uvalenie nepružných čistých nulových mandátov a neschopnosť riadiť migráciu sú zlyhaniami elít, ktoré odcudzili mnohých európskych občanov od bruselských elít.
Riešenie týchto „troch D“ predtým, ako populistická reakcia úplne vykoľají európsky projekt, by si mohlo vyžadovať, aby Európa vzala niektoré stránky z populistickej príručky. Oneskorenie alebo úplné zrušenie čistých nulových mandátov by poskytlo európskemu priemyslu priestor na dýchanie. Agresívne clá zamerané na snahy čínskych štátom podporovaných spoločností (teda všetkých) dobyť európske trhy môžu vyrovnať konkurenčné pole. Stranícke vyrovnanie zostane faktom v systémoch viacerých strán, ale dá sa lepšie zvládnuť pozvaním drsných populistov do vládnych koalícií. Ich umiestnenie do karantény môže upokojiť pocity elít, ale tiež povie veľkej časti voličov (viac ako 20 percent v Nemecku), že sú poľutovaniahodní. Alebo odpad, slovami Joea Bidena, a ako to fungovalo pre demokratov? Náprava delaminácie elity by mohla začať vytvorením diskrétnych volebných obvodov pre každého Europoslanca, ktorý by bol priamo volený a zodpovedal by sa svojim voličom. Odstránenie tyranie zoznamov národných strán z výberu kandidátov by preorientovalo europoslancov na zastúpenie voličov. V ideálnom prípade by europoslanci získali právo komplexne meniť a dopĺňať návrhy komisií, čo by mohlo dať ich voličom reálnu výhodu nad rozhodnutiami prijatými v Bruseli.
Európanov môže utešiť domnienka, že Trump je úplne americký fenomén. Ale on je jednoducho agentom nespokojnosti s vládnucimi elitami, ktoré to pokazili, v zásade sa veľmi nelíši od Georgie Meloniovej. V zdravom demokratickom štátnom zriadení tieto elity strácajú moc, aby mohli lepšie reagovať. Kým EÚ nenájde spôsob, ako vyhodiť svoje elity, keď to pokazia, bude trpieť potenciálne jedovatým populizmom, ktorý tam dole na národnej úrovni vrie. Ak euro-veľkoslávci nie sú pripravení zreformovať svoj milovaný projekt, možno zistí, že Marine Le Penová alebo Viktor Orbán to robia za nich.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/11/europeans-must-find-way-to-fire-eu-elites-when-they-screw-up/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.