Do popuku je čítanie insitných analýz progresívnych šerblíkov stavajúcich do ostrého protikladu vládnu misiu v Číne k vystúpeniu Maroša Šefčoviča počas grilovania kandidátov na nových eurokomisárov. Samozrejme, v progresívnom svete je Robert Fico peklo a Maroš Šefčovič nebo. A, rovnako samozrejme, škrabáci sa vyžívajú v metaforách o premiérovej údajne rozdvojenej osobnosti, pretože Maroš Šefčovič je jeho kandidátom a on hlása vo vzťahu k Ukrajine či Číne úplne niečo iné ako budúci staronový eurokomisár.
Viem, viem, viem! Mnohí nemáte radi Maroša Šefčoviča a ani mne nie je úplne pochuti, ale to je v tomto prípade absolútne nepodstatné.
Aktuálna kauza, ak to tak môžem nazvať, je vlastne situačnou správou o simplexných mysliach našich škrabákov a analytikov. Konanie Roberta Fica v Pekingu a Šanghaji na jednej strane a v Bruseli na strane druhej je klasická simultánna hra na viacerých šachovniciach.
Simplexné mozočky nie sú spôsobilé pochopiť zmysel simultánnych partií na šachovniciach geopolitiky.
V zásade je to však veľmi prosté. V Európskom parlamente sa utvorila určitá väčšina. Neprejde cez ňu žiaden kandidát na komisára s postojmi a názormi odporujúcimi doktríne internacionálneho liberalizmu. Ak by do komisie Slovensko navrhlo napríklad Eduarda Chmelára, jednoducho by nemalo komisára, pretože by ho nielen ugrilovali, ale aj zožrali. A Slovensko by nemalo eurokomisára, respektíve malo by ho až po tom, čo by vláda nominovala „správneho“ kandidáta. Preto Robert Fico opakovane vyslal do vedenia bruselskej byrokracie hneď v prvom kole Maroša Šefčoviča; je to výstrel na istotu.
Úplne inou záležitosťou je presadzovanie ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí za humnami Európskej únie. Lacný a spoľahlivý plyn nerastie ako šišky na stromoch Čierneho lesa v Nemecku, ale je milióny rokov ukrytý v masívnych puklinách zemskej kôry na území Ruskej federácie. Preto Bratislava hrá šachovú partiu aj s Moskvou.
Čínsky investičný apetít je dnes väčší ako európsky. Američania sú tiež chtiví po investíciách, ale o Slovensko dlhodobo nejavia veľký záujem. Nejavili ani vtedy, keď boli ich agenti a služobníci Naď, Korčok, Káčer a Wlachovský členmi vlády a Kiska s Čaputovou hlavami štátu.
Ak majú Číňania záujem o investície v strednej a východnej Európe a ak je Slovensko doslova závislé od priamych zahraničných investícií, nemôže sa Bratislava tváriť rovnako „vznešene“ ako napríklad Luxembursko profitujúce z prerasteného finančného priemyslu, založeného na praní peňazí každého druhu a zo všetkých kútov sveta.
Áno, tomu či robí Robert Fico, sa hovorí machiavelizmus či reálpolitika. No a čo?
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.