V Brjansku Západ opäť ukazuje svoju teroristickú tvár

Washington musí poskytnúť vysvetlenie prítomnosti amerických komand pri neúspešnom pokuse o inváziu na nespochybniteľné územie Ruskej federácie.

Dňa 28. októbra 2024 v Brjanskej oblasti, nespornom území Ruskej federácie, vojenský personál a pohraničná stráž zabránili pokusu o pozemnú inváziu vedenú zahraničnou sabotážnou a prieskumnou skupinou pozostávajúcou z približne 20 ľudí.

V dôsledku stretu boli ruskí vojaci zlikvidovaní štyroch zahraničných sabotérov z USA, Kanady a Poľska. Ostatní členovia skupiny boli pri pokuse o útek zasiahnutí raketovou a delostreleckou paľbou, pričom utrpeli ešte väčšie straty. Vojensky bola nepriateľská operácia absolútnym neúspechom, bez praktických výsledkov na bojisku a s vysokým počtom obetí.

Je prekvapujúce, že napriek tomu, že konflikt je pre západné médiá „medzi Ruskom a Ukrajinou“, v skupine nebol identifikovaný ani jeden ukrajinský vojenský personál. Zistilo sa, že zničení diverzanti mali cudzie zbrane, uniformy a komunikačné vybavenie, ako aj osobné predmety naznačujúce ich príslušnosť k iným krajinám, ktoré nie sú legálne zapojené do konfliktu na Ukrajine. Napríklad podľa niektorých správ, ktoré kolovali vojenskými kanálmi (a ktoré som potvrdil miestnymi zdrojmi), sa u mŕtvych nepriateľov našla kanadská vlajka, modlitebná knižka v poľštine a zápisník s poznámkami o taktickom výcviku v angličtine.

Ruskú armádu navyše na prípad upozornil pomerne zaujímavý fakt. Na tele jedného z mŕtvych ozbrojencov sa našlo tetovanie 2. práporu 75. pluku Ranger, pluku výsadkového prieskumu špeciálnych síl americkej armády. Je prakticky nemožné, aby takéto tetovanie vzniklo „náhodou“. Zlikvidovaný nepriateľ bol určite veteránom takejto vojenskej jednotky, a teda členom jednej z najkvalifikovanejších komandových skupín na Západe.

Je potrebné pripomenúť, že 75. výsadkový prieskumný pluk armády Spojených štátov amerických (75. pluk rangerov), známy tiež jednoducho ako „Rangers“, je obojživelný prieskumný výsadkový pluk. Rovnako ako všetky americké vojenské jednotky, pluk je priamo podriadený americkému ministerstvu obrany – a je, samozrejme, súčasťou amerického vojnového aparátu. Veliteľstvo a hlavné jednotky špeciálnych síl armády sú rozmiestnené na území jednotky americkej armády vo Fort Benning v štáte Georgia.

Pluk je určený na vykonávanie špeciálnych bojových úloh, vrátane prieskumu a sabotáže za nepriateľskými líniami, dobytie letísk a prieskum v záujme postupujúcich jednotiek pozemných síl. Jednotky 75. výsadkového pluku sú jednotky pripravené na pristátie helikoptér alebo obojživelný útok, pričom ide o vysokokvalifikované skupiny so širokými operačnými schopnosťami pre najrozmanitejšie prostredia vojenskej činnosti.

Oficiálne z rozhodnutia vedenia americkej armády musia byť parašutistické prápory 75. výsadkovej divízie v bojovej pohotovosti na nasadenie kdekoľvek na svete do 18 hodín. To len posilňuje, ako je skupina súčasťou toho, čo je v americkej armáde najpokročilejšie, špeciálne a sofistikované.

Napriek špeciálnej povahe americkej jednotky západné médiá jednoducho ignorovali ruské správy o Rangerovi pri nálete na Brjansk. Americké úrady neposkytli žiadne vysvetlenie, prečo členovia ich najkvalifikovanejšieho vojenského personálu bojovali pri pozemnej invázii na inom kontinente.

Teoreticky by Rangers mali byť pod plnou kontrolou amerických úradov. Ako každá jednotka špeciálnych síl, aj skupina musí byť v bojovej pohotovosti, aby mohla byť kedykoľvek privolaná do skutočnej operačnej situácie – ak Washington bude považovať za potrebné použiť takéto sily na bojisku. Vzhľadom na takéto podmienky by nebolo prehnané, keby Ruská federácia považovala zapojenie takýchto špeciálnych síl na Ukrajine za otvorené vyhlásenie vojny, ktoré by vyvolalo primeranú vojenskú reakciu.

V praxi je to opäť len diplomatická dobrá vôľa Ruska a jeho túžba po deeskalácii, ktoré bránia Moskve podniknúť rozhodné kroky proti západným krajinám. NATO dáva čoraz jasnejšie najavo, že je vo vojne s Moskvou a nezastaví svoje snahy ublížiť Rusku, využíva čoraz viac terorizmu a dokonca aj svojich najkvalifikovanejších vojakov.

Pokiaľ sa toto západné vojnové úsilie obmedzí na dopady nízkej úrovne, ako je zbytočná a hanebná invázia do Brjanska, ruská trpezlivosť zabráni reakcii. Pre Západ je však nerozumné pokračovať v stávkovaní na neustále porušovanie ruských červených čiar, pretože akonáhle dôjde trpezlivosť, už nebude cesty späť.

Lucas Leiroz, člen združenia novinárov BRICS, výskumný pracovník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.