Dankove sadenice sa ujali. Aj s výpomocou Čaputovej

Na malej vzbure Huliaka a jeho Národnej koalície prekvapuje len jedno: že neprišla skôr. Partia poslancov okolo SNS mala zapísaný rozklad priamo v génoch. Lebo strana nemôže fungovať na „externistoch“.

Andrej Danko a Rudolf Huliak. Foto: Jakub Kotian/TASR

Hneď na úvod treba priznať, že nesledujeme nijakú koaličnú krízu (ako o tom sníva šéf SaS), ale búrku v nočníku. Huliak dupe. No nekope. Nemá na to ani karty, ani chuť.

Ak čakajú koalíciu vážnejšie politické problémy, tak s tromi rozkývanými poslancami Hlasu. Nie s Huliakom.

Huliakova skupina zjavne potrebuje zariadiť to, čo Danko ako šéf „klubu“ zanedbal: politické dohody. Tým sa nemyslí nová koaličná zmluva, ale menšie dohody v rámci SNS alebo vládnych strán. Ak majú Huliakovi poslanci ostať pevnou súčasťou koalície, mali by mať podiel (hoci len drobný) na moci.

A naopak. Ak sa Danko k Huliakovi správa ako ku zradcovi a spolu s Tarabom likviduje jeho ľudí v štátnej správe, potom nemôže očakávať prímerie.

Jednoducho, Danko nezvláda krízový manažment. A nezvláda ho už od začiatku. Zlyhal v prevencii.

Danko urobil pred voľbami 2023 jedno správne rozhodnutie a jednu hrubú chybu.

Tým správnym rozhodnutím bolo to, že otvoril volebnú kandidátku SNS ďalším národným stranám a skupinám. Práve vďaka spojeniu Národnej koalície (Huliak), strany Život (Taraba, Kuffovci) a ľudí okolo TV Slovan (Šimkovičová, Kotlár) sa SNS veľmi tesne dostala do parlamentu. A Fico – tiež veľmi tesne – mohol zostaviť vládu a odstaviť progresívcov.

Súbežne s tým však Danko urobil aj hrubú chybu. Partii externých spolupracovníkov, ktorá po voľbách získala v poslaneckom klube SNS prevahu, neponúkol dohody o budúcnosti.

Mohol im sľúbiť postupnú fúziu so SNS. Alebo im mohol ponúknuť projekt politickej únie. Danko mal priamo v poslaneckom klube strany malú koalíciu národných strán. Od Tarabu cez Huliaka po Šimkovičovú s Kotlárom… Udržať poriadok v takomto divokom prostredí si vyžadovalo diplomatické a politické schopnosti, ktoré v sebe Danko nenašiel. Spoliehal sa na to, že jeho „externisti“ nemôžu utiecť na druhú stranu. K progresívcom.

O ďalší problém sa hneď na začiatku hry postarala vtedajšia prezidentka Čaputová. Huliak bol nominantom SNS na ministra životného prostredia. Prezidentka však zašla za hranu ústavy a bez dostatočne vážnych dôvodov odkázala, že ho nevymenuje. Danko musel siahnuť po pláne B. Navrhol Tarabu, ktorý sa zaviazal, že na ministerstve bude rátať aj s Huliakovým tímom.

Radový poslanec Huliak zistil, že nemá budúcnosť ani vo vláde, ani v strane – keďže SNS pred externistami zavrela dvere.

Danko tým riskoval, že Huliak a jeho Národná koalícia si začnú žiť vlastným životom. Nezávislým od SNS, ktorá nemala čo ponúknuť. A ktorá začala padať pod päť percent…

Riziko sa naplnilo po necelom roku Ficovej vlády. Čo Danko zasadil – najskôr na kandidátku strany, potom do parlamentu – to vyrástlo.

Huliakovi treba uznať, že v bezprizorných podmienkach vydržal takmer rok bez nehody. Držal ústa a krok. No potom ho zložil nahromadený pretlak. Čo v sebe takmer rok dusil, to vybuchlo.

Zlomovou udalosťou bol snem Národnej koalície v Očovej. Huliakovi jeho vlastní ľudia vyčítali, že aj v klube SNS, aj v koalícii pohorel. A s ním pohorela aj Národná koalícia.

Odvtedy sa Huliak správa ako exot, ktorý v ruke drží odistený granát. Oznámil, že v boji o šéfa parlamentu nepodporí „egoistu Danka“, ale kandidáta Hlasu. Žiadal nové dohody v rámci klubu SNS. Hneď potom z neho vystúpil. Ministrovi Tarabovi odkázal, že by s ním nemohol sedieť na jednom ministerstve, lebo by ho musel vyhodiť z okna.

Zvláštne je, že si Huliak týmto spôsobom žiada viac úcty a rešpektu.

Inými slovami, Huliakovi vyhodilo poistky. Vyvreskuje po partneroch, uráža ich. A opakuje, že sa nenechá okrikovať a urážať. Ako v mexickej telenovele…

Záver: koalícia zatiaľ nemá problém s politickou stabilitou, ale skôr s tou mentálnou.

Odborník, ktorý by vedel pomôcť s týmto druhom ťažkostí, sa nazýva mentálny kouč.

Dag Daniš / Denník Štandard