Je to tak….každý deň sa na Slovensku niečo deje a vždy je to niečo iné, takže novinár tu nemá núdzu o aktuálne témy. Včerajší deň sa napríklad niesol v znamení triumfu dvoch ľudí – odvolávanej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a hudobníka Oskara Rózsu. Predtým to bol spor Huliak- Danko, a takto to u nás chodí dokola.
Keďže ma žiadna redakcia neplatí, nikto ma v ničom a nikam „neúkoluje“, tak si píšem o čom na svete chcem. Ak by som chcel, tak môžem napísať článok hoci aj o tom, či by Slovensko malo vlastniť atómovú bombu alebo nie, alebo o troch skrachovaných politikoch, ktorí včera neskoro večer čakali na bratislavskom letisku premiéra Fica zo Splitu lebo im nejaká zahraničná spravodajská služba dala zlý tip a oni vďaka nej urobili zo seba volov.
Včera som od rána statočne vydržal počúvať rozpravu v parlamente počas opakovaného zúfalého opozičného pokusu odvolať z funkcie ministerku Šimkovičovú. Vydržal som to sledovať až po vystúpenie Alojza Hlinu ale počas jeho tradičného blúznenia za kecpultom som to vzdal a išiel robiť niečo iné. Nemám na Hlinu jednoducho nervy…. Lojzo nemaj mi to za zlé, ale počúvať tvoje nekonečné samoľúbe drístanie o ničom je nad moje sily. Inak, až neuveriteľne pokojná Martina Šimkovičová podľa mňa určite prekvapuje svojím bravúrnym výkonom a stoicky pokojným verbálnym prejavom nielen mňa a celý náš rozdelený národ, ale možno aj samú seba. Včera vystúpila ako z veľkej knihy a predkladateľka opozičného návrhu Jaurová s tým jej príšerne nekultúrnym bratislavským akcentom vyzerala ako nevzdelaná hlupaňa. Ficova koalícia má skrátka šťastie, že opozícia nemá kvalitné kádre lebo to, čo tu celé roky usilovne podporuje a fedruje filantrop Soroš je hlboký intelektuálny podpriemer aj na naše slovenské pomery. Nielen v politike, ale aj v médiách. Jednoducho nevsadil na správnych ľudí, s takým materiálom sa vyhrať nedá, ale to sa stáva – to nie je ako s britskou librou, tento raz mu to v prípade Slovenska nevychádza a to je dobre. Raz si hore, inokedy si dolu. Nemá od svojej ambasády šťastné tipy na ľudí. To je celé.
Nakoniec to bolo včera dobré na to, aby Šimkovičová svojím intelektom a argumentačnou výbavou zatienila celú opozíciu pod vedením Jaurovej do takej miery, že sa to tam včera napokon celé v opozičných radoch nechutne zvrhlo. Ale to je dobre, Martina vysoko výhráva na body a ani sa pritom nemusí nejako zvlášť pretrhnúť. Nech nadávajú na „úradníka“ Machalu koľko chcú, ten má viac filipa ako oni všetci dohromady a má ho aj po kom mať. Martina má skrátka dobrý tím a pokiaľ by ma prizvaĺi k drobnej spolupráci s ministerstvom v angličtine, bolo by mi cťou.
Druhým, kto včera opäť zahviezdil bol hudobník Oskar Rózsa. Ten človek mi je od začiatku sympatický. Po včerajšku ešte viac ako predtým. Osobne ho nepoznám ale možno sa raz stretneme lebo určite by sme našli aj nejakú tú spoločnú tému na rozhovor, napríklad mojich dobrých kamarátov – nebohého sólistu opery SND Borisa Šimanovského a žijúceho bývalého sólistu našej opery Vladimíra Kubovčíka. Možno by som mu čo to prezradil aj o tom, kto tu na Slovensku založil tradíciu country hudby už v roku 1971. Lebo o tom niečo viem…. Jeho včerajšie video číslo 2 ma presvedčilo, že na Oskara nik nemá a dobre by sa uživil aj ako výborný charakterový herec so skvelým hlasom a mimoriadnou charizmou .
Nvotová mu vlastne nesmierne nahrala svojím diletantským verejným výpadom na jeho hudobnú úpravu našej štátnej hymny a byť ňou, po takej nakladačke od Oskara, akú schytala aj včera, by som aspoň pol roka posielal na nákupy do samošky niekoho iného, aby som nemusel ani na ulicu. Oskarove včerajšie vystúpenie malo hneď niekoľko veľkých pridaných hodnôt, samozrejme okrem skladateľskej, etickej a filozofickej, v tom, že nám ukázal ako vedia dve naše prominentné ministerstvá – jedno v réžii strany Hlas-SD a druhé v réžii SNS – pekne spolupracovať keď ide o dobrú spoločnú vec. V danom prípade pokiaľ ide o naše štátne symboly, akým je napríklad hymna.
V Oskarovom posolstve je viacero dobrých podnetov na zamyslenie a osobne si myslím, že by mal pokračovať a sem tam komentovať aj bežné etické problémy našej doby, lebo na to určite má. Jeho včerajšie polhodinové video som si pozrel dva razy a urobil som si užitočné mentálne poznámky.
Suma sumárum, včerajšok bol ako celok úspešný. Pre opozíciu nie, ale to ma netrápi. Naopak, mám z včerajšieho dňa takú normálnu ľudskú radosť a čakám, čo sa bude na Slovensku diať dnes.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.