Každý si z toho rozhovoru môže vziať čo chce…. ja som v ňom videl nášho premiéra pomerne podráždeného, až nezvykle podráždeného na rozhovor v pohodlnej situácii jeden na jedného, navyše v komfortných kreslách na domácej pôde Úradu vlády, najmä v prvých dvoch tretinách dialógu. Miestami som mal pocit, akoby odpovedal na otázky Moniky Tódovej a svoju nespokojnosť s redaktorom a s denníkom Štandard dal pomerne výrazne rečou tela, tónom hlasu a gestami najavo. Aj v tvári a hlave na čele sa mu zračili starosti a nevidel to podľa mňa len ten, kto to vidieť nechcel. Ak chcete, presvedčte ma o opaku.
Aké mám vysvetlenie (podotýkam na základe môjho osobného dojmu)? Hoci je pravda, že v parlamente všetko zatiaľ prechádza chvalabohu bez problémov, premiér má určite v koalícii nepríjemné starosti, a dosť veľké. Do koaličnej kuchyne jednoducho nevidíme, nenahovárajme si, že všetko vieme z médií a z kuloárnych klebiet. Situácia nie je jednoduchá. Nakoniec, viac ako ročný permanentný tlak zo zahraničia, ktoré tu chcelo mať v jeho kresle Šimečku, deštrukčné tlaky z opozície a aktivistických mimovládok, tlaky z nepriateľských médií….. a pri tom v koalícii permanentné slovné šarvátky a rastúce napätie medzi stranami SNS a Hlas-SD a momentálne aj rozkol v SNS, hasený pôžičkou jedného poslanca za Ficovu stranu, aby klub SNS ďalej fungoval ako legitímny parlamentný klub. V určitej chvíli som mal pocit, že novinára pošle preč. V dosť dlhej chvíli. Nečudujem sa. Kto videl niečo iné, prosím, má na to právo. Ja som v tom rozhovore čítal aj znepokojivé „podpovrchové“ problémy v koalícii, zatiaľ síce nie fatálne, ale určite nie zanedbateľné. Dosť veľa na jedného človeka po prekonanom pokuse o atentát. Viac zajtra
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.