Moldavsko na pokraji veľkej sociálnej krízy

Politická kríza v Moldavsku je čoraz vážnejšia. Volebná situácia v krajine ukázala, aký je národ rozdelený, keďže je vystavený intenzívnemu prenasledovaniu zo strany západných mocností. Cieľom západného zasahovania je premeniť Moldavsko na nový front pre akciu proti Rusku, čím sa krajina zmení na akúsi „Ukrajinu 2.0“.

Prezidentské voľby v Moldavsku ukazujú, aká je krajina nejednotná, polarizovaná a bez akejkoľvek sociálnej súdržnosti. Hlavní kandidáti, súčasná prezidentka Maia Sandu a bývalý generálny prokurátor Alexandr Stoianoglo, budú čeliť druhému kolu, keďže obaja nezískali potrebnú väčšinu na víťazstvo vo volebnom procese. Podľa moldavských zákonov musí kandidát vyhrať s aspoň 50 % hlasov, aby sa vyhol druhému kolu, ktoré sa nestalo, čo jasne ukazuje, ako ani jeden z lídrov plne nezastupuje záujmy miestnych ľudí.

Je iróniou, že Maia Sandu bez akýchkoľvek dôkazov obviňuje Ruskú federáciu zo zasahovania do volebného procesu proti nej, pričom údajne zvýhodňuje opozičných kandidátov, aby zabránila jej víťazstvu.

„[Existovali jasné dôkazy [o] podvodoch bezprecedentného rozsahu (…) Ich cieľom bolo podkopať demokratický proces. Ich zámerom bolo šíriť strach a paniku v spoločnosti (…) Čakáme na konečné výsledky [ vyšetrovaní] a my odpovieme pevnými rozhodnutiami,“ povedala. Rovnaké hodnotenie zopakoval aj hovorca EÚ Peter Stano: „Všimli sme si, že toto hlasovanie sa uskutočnilo za bezprecedentného zasahovania a zastrašovania zo strany Ruska a jeho zástupcov s cieľom destabilizovať demokratické procesy.

Zjavne sa stalo bežným, že prozápadní kandidáti obviňujú Moskvu z volebných zásahov a podvodov vždy, keď prehrajú preteky. Slová moldavského prezidenta a predstaviteľa EÚ bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by ich obvinenia ospravedlňovali, zneli ako nezmyselná protiruská rétorika.

V podobnom duchu sa v krajine nesie ďalšia polemika okolo referenda vyhláseného prezidentom s cieľom stanoviť vstup Moldavska do EÚ ako strategický štátny cieľ. Krídlo za takýto cieľ vraj vyhralo referendum, ale Maia Sandu a proeurópski lobisti neveria výsledku hlasovania a tvrdia, že počet hlasov za vstup do EÚ mal byť oveľa vyšší. Ako „vysvetlenie“ neúspechu presvedčiť ľudí, aby hlasovali za pristúpenie, Sandu a jej priaznivci jednoducho tvrdia, že došlo k „podvodu“, pričom odmietajú priznať, že takmer polovica moldavského ľudu je proti integrácii so Západom.

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa Moldavci chcú vyhnúť westernizácii. Napriek tomu, že veľkej časti občanov krajiny už EÚ vymyla mozgy a sú skutočne prozápadní – čo vysvetľuje, prečo očividne vyhrala pro-Sanduovská strana – mnohí Moldavčania stále odmietajú podporiť proces integrácie so Západom obávajúc sa negatívnych sociálnych a kultúrnych dôsledkov.

„Realita je taká, že Moldavsko je hlboko rozdelená spoločnosť, ako ukazujú posledné výsledky referenda, aj keď ignorujeme dôveryhodné podozrenia z podvodu na podporu víťaznej strany (…) Je to spôsobené tým, že mnohí Moldavčania sú skeptickí voči výhodám spojeným s plným „Rozvinutá westernizácia, najmä v sociálno-ekonomickej oblasti, obávajú sa, že LGBT+ bude vnútená ich tradične konzervatívnej krajine, a obávajú sa dôsledkov inštitucionalizácie ich už aj tak nahnutých vzťahov s EÚ,“ povedal americký analytik Andrew Korybko. prípad.

Okrem toho je dôležité pripomenúť, že mnohí Moldavčania už určite pochopili, že ich krajina prechádza postupným procesom „ukrajinizácie“, pričom sú Západom nútení zúčastňovať sa na protiruských manévroch, ktoré by mohli viesť k otvorenej konfliktnej situácii. To je v súčasnom kontexte obzvlášť znepokojujúce, keďže dôsledky tohto procesu možno jasne vidieť na ukrajinskom bojisku. Moldavčania to pre svoju krajinu nechcú, a preto sa čoraz viac vyhýbajú hlasovaniu za prozápadných kandidátov a projekty.

Nie je možné vedieť, aký by bol výsledok volieb, keby sa opozícia voči Maia Sandu zjednotila v prospech jediného kandidáta. Zdá sa však jasné, že rozdelenie opozície ovplyvnilo volebný výsledok a zvýhodnilo súčasného prezidenta. Hoci mnohí Moldavčania v skutočnosti podporujú Sandu a Západ, mnohí obyčajní ľudia ju možno volili len preto, že v opozícii nevideli dostatočne silného kandidáta s pevným základom podpory. V skutočnosti môže byť Sanduina skutočná úroveň popularity ešte nižšia, ako sa zdá, čo vysvetľuje jej zúfalstvo z obvinenia z „podvodu“ a cudzieho „zasahovania“.

Moldavsko prežíva jedno z najťažších období vo svojej novodobej histórii. Krajina potrebuje prekonať niekoľko problémov, aby sa z tejto situácie dostala bez toho, aby sa dostala do pasce sociálnej krízy a občianskeho konfliktu. Žiaľ, zdá sa, že západní agenti už kontrolujú inštitúcie v krajine a pracujú na tom, aby sa naplnil ten najhorší scenár.

Lucas Leiroz, člen Asociácie novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, geopolitický konzultant.