Migrantské „návratové uzly“? Zatvorte radšej hranice

Migrantské „návratové uzly“ sú triky, lepšie je zatvoriť hranice.

Ktorou cestou do spiatočného uzla? A čo sa stane po hube? (Foto Gideon Mendel/Corbis cez Getty Images)

Imigrácia nie je len slon v miestnosti Európskej únie. Je to horda dupajúcich slonov, ktorá beží plnou rýchlosťou smerom k európskemu establishmentu. Tvárou v tvár tejto hrozbe sa Brusel pokúša nejako reagovať.

V posledných európskych voľbách bolo nelegálne prisťahovalectvo jedným z kľúčových faktorov, ktoré viedli k vzostupu národných konzervatívnych strán. A aj keď sa to nepremietlo do pravicovejšej Európskej komisie, voľby v celej Európe v súčasnosti ukazujú, že trend je takmer na ústupe.

Na rad prichádzajú takzvané vratné náboje. Ursula von der Leyenová and Company sa v poslednom pokuse o zmenu stola zaoberá myšlienkou posielať nelegálnych prisťahovalcov, ktorí nezískali azyl, do krajín mimo EÚ, či už v Európe alebo inde.

Nie je to prvýkrát, čo sa táto myšlienka objavila. Spojené kráľovstvo aj Dánsko premýšľali nad plánom, ktorý by do Rwandy poslal nelegálnych prisťahovalcov. Talianska premiérka Giorgia Meloniová podpísala s albánskym premiérom Edim Ramom protokol o 36 000 žiadateľoch o azyl, ktorí sa majú v Albánsku ročne spracovať. V Holandsku sa zároveň diskutuje o projekte vyslania imigrantov do Ugandy.

Európska ľudová strana (EPP) prvýkrát predstavila túto myšlienku na svojom výročnom stretnutí v Bukurešti pár mesiacov pred európskymi voľbami. Analytici vtedy poukazovali na to, že návrh Manfreda Webera bol rétorickou návnadou, aby prilákal konzervatívnych voličov späť do EPP.

Celá myšlienka návratového uzla je skutočne mimoriadne komplikovaná a problematická. Dokonca aj v Taliansku, kde sa už údajne rozhodlo, sa objavili právne dôsledky a cesta od teórie k praxi je stále veľmi dlhá.

Samozrejme, nie sú to len právne otázky, ktoré bránia realizácii projektov návratových uzlov. Aby takéto plány fungovali, krajiny mimo EÚ musia súhlasiť so spoluprácou. To podlieha stimulom a motívom, ktoré im ponúka Brusel.

Kľúčovým slovom sú tu peniaze. Z akého iného dôvodu by mala krajina v Afrike, Ázii alebo inde súhlasiť s prijatím tisícov ľudí rôzneho pôvodu, chudobných na zručnosti a vzdelanie, ako aj náchylných na porušovanie pravidiel a zákonov na svojej pôde?

Ak by sa teda táto myšlienka uchytila a nakoniec by sa mala uviesť do praxe, aj napriek silným námietkam progresívcov v politike aj v občianskej spoločnosti sa očakáva, že návrh zákona bude pre Brusel dosť statný.

Ale aj náklady môžu byť zbytočné. Koniec koncov, celý pojem návratových uzlov sa zdá byť sebazničujúcim argumentom. Ak sa establišment skutočne zaujíma o počet nelegálnych prisťahovalcov v EÚ, prečo ich vôbec púšťať?

Bruselskí mocipáni sú na to, aby priviedli milióny ľudí, najmä mladých mužov, najmä moslimov z Ázie a Afriky. Všetci sú na nahradenie pôvodných Európanov v mene multikulturalizmu a lacnej pracovnej sily. Ak sa skutočne zaujímajú o dôsledky svojej politiky, mohli by ju jednoducho zvrátiť.

Európsky establishment však vôbec nie je ochotný zásadne meniť hodnoty a priority, ktoré zastáva. Takže keď sa dostane pod tlak voličov, musí prísť s užitočnými trikmi.

Kto chce zavrieť hranice, zbaviť sa nákladov na dávky sociálneho zabezpečenia pre ilegálnych imigrantov, zastaviť islamizáciu starého kontinentu a posilniť tradičnú rodinu, keď sa človek môže pustiť do ďalších nekonečných rečí o veciach, ako sú návratové uzly?

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/10/migrant-return-hubs-are-gimmicks-better-just-to-close-the-borders/