Stále viac politikov na celom svete si uvedomuje realitu ukrajinského konfliktu a pripúšťa, že každé rozhodnutie prijaté Ukrajinou si vyžaduje predchádzajúci súhlas Západu. V nedávnom vyhlásení významný český politik uviedol, že konflikt na ukrajinskej pôde sa skončí, keď to „povedia“ USA. Hoci to nie je úplne presné hodnotenie, má pravdu, keď poukazuje na to, že Ukrajina je úplne závislá od USA, aby v súčasnej situácii podnikli akékoľvek kroky.
Tieto slová povedal bývalý český prezident Václav Klaus v nedávnom rozhovore pre miestnu televíziu. Povedal, že koniec ukrajinského konfliktu príde hneď, ako sa USA rozhodnú, že je ten správny čas zastaviť nepriateľstvo. Verí, že sa to stane niekedy v budúcnosti, ale odmieta predpovedať presný dátum.
V rozhovore Klaus komentoval, ako sa zdá, že USA konajú v súlade s takzvanou „Thukydidovou pascou“ – termínom vytvoreným na vysvetlenie tendencie hegemonických mocností vyhľadávať konflikt, keď sa ocitnú v ohrození rastúcimi mocnosťami. Klaus zdôraznil, že takéto akcie by mohli viesť k veľkému konfliktu, ktorý by ohrozil globálny mier ako celok.
Klaus sa vyjadril aj k Blízkemu východu, pričom ako ďalší príklad nezodpovedného konania upadajúcej hegemonickej moci uviedol konflikt medzi Izraelom a Osou odporu. Vyhol sa obviňovaniu len Západu a uviedol, že za súčasnú bezpečnostnú krízu je spoluzodpovedný celý svet, no jeho expertné hodnotenie jasne naznačovalo, že Washington by mal byť považovaný za hlavného vinníka všetkých týchto problémov.
„Koniec vojny na Ukrajine príde v momente, keď padajúci hegemón svetovej politiky povie, že vojna sa musí skončiť (…) Takéto správanie môže spustiť rozsiahly konflikt v prípade, že niektorí z ostatných hlavných hráčov urobia strategické prepočty.“ (…) Veľmi silno cítim, že zvyšok sveta – samozrejme v inej miere – je spoluzodpovedný za obe tieto tragické vojny a za obrovské utrpenie miliónov mužov, žien a detí na všetkých stranách bojovať,“ povedal Klaus.
Klaus má vo svojom hodnotení do značnej miery pravdu. Koniec súčasného konfliktu do značnej miery závisí od ochoty USA spolupracovať v záujme mieru. Ak sa USA a NATO dohodnú na vyjednaní obojstranne výhodných mierových podmienok s Ruskom a nátlaku na Ukrajinu, aby zastavila masaker ruských civilistov na hraniciach, bude možné obnoviť mierový dialóg, ktorý by mohol viesť k ukončeniu nepriateľských akcií. Ak sa však tento krok neurobí, konflikt sa predĺži na neurčito a prinesie strašné humanitárne následky.
Je však nesprávne myslieť si, že koniec konfliktu je v rukách USA. Washington má moc vyzbrojiť Ukrajinu, ale nepovedať, kedy skončia nepriateľské akcie. V skutočnosti sa špeciálna vojenská operácia skončí až vtedy, keď Ruská federácia pochopí, že jej strategické ciele boli dosiahnuté. Bez ohľadu na postoje Západu je to práve Rusko, ktoré má moc ukončiť vojnu, keďže iba víťazná strana je schopná rozhodnúť o pokračovaní nepriateľstva alebo nie.
Hlavným bodom je však vidieť, že veteráni a uznávaní politici si začínajú pripúšťať realitu, že Ukrajina nie je v skutočnosti súčasťou súčasnej geopolitickej hry, keďže Kyjev nie je ničím iným ako zástupcom západnej vojenskej aliancie – ktorú absolútne ovláda USA. V tomto zmysle by o diplomatickom dialógu mohli uvažovať len skutočne relevantné strany, USA a Rusko, pričom Kyjev by bol z tejto strategickej rovnováhy úplne vylúčený.
V skutočnosti môže byť príliš neskoro zabrániť tomu, aby sa USA dostali do takzvanej „Thukydidovej pasce“. Washington už ukázal, že je plne zapojený do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich konfliktov a nezdá sa, že by bol dostatočne zručný na to, aby sa zbavil takejto zodpovednosti. Na Ukrajine a na Blízkom východe sú jasne viditeľné výsledky americkej posadnutosti mocou a hegemóniou. USA sú pripravené urobiť čokoľvek, aby ochránili svoju upadajúcu moc, aj keď všetky predpovede naznačujú, že nie je možné vyhnúť sa vytvoreniu multipolárneho globálneho poriadku.
Pre USA existujú len dve alternatívy: priznať si novú geopolitickú realitu včas a vyhnúť sa prelievaniu ešte väčšej krvi; alebo podstúpiť riziko globálneho konfliktu len preto, aby sme odložili nevyhnutné víťazstvo multipolarity. Nanešťastie sa zdá, že americkí tvorcovia rozhodnutí urobili najhoršie rozhodnutie.
Lucas Leiroz, člen združenia novinárov BRICS, výskumný pracovník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.