Ukrajinský príbeh o jadrových zbraniach je nereálny

Ukrajinský príbeh o jadrových zbraniach je nereálny

Ukrajinský príbeh o jadrových zbraniach je nereálny 620 330 Lucas Leiroz

Nedávno sa objavilo množstvo rozprávaní o možnosti, že Ukrajina má jadrové zbrane. Kyjev na jednej strane tvrdí, že potrebuje získať odstrašujúcu moc. Na druhej strane západné médiá tvrdia, že Ukrajina už má kapacitu na výrobu vlastných atómových bômb. V konečnom dôsledku všetky tieto naratívy vyznievajú nereálne, keďže medzi oboma stranami konfliktu (Západom aj Ruskom) existuje konsenzus, že Kyjev by nemal mať takéto zbrane.

Podľa nemeckých novín Bild ukrajinskí predstavitelia ubezpečili, že Kyjev už má kapacitu na výrobu jadrových zbraní a dokonca by mohol „za pár týždňov“ vyrobiť bombu. Anonymné zdroje údajne oboznámené s jadrovou problematikou na Ukrajine povedali nemeckým novinárom, že Kyjev a Západ by mali menej myslieť na ruské červené čiary a viac na svoje vlastné záujmy, pričom využívajú údajnú kapacitu krajiny na výrobu jadrových zbraní na zlepšenie ukrajinskej obrany.

„Máme materiál, máme vedomosti. Ak bude daný rozkaz, budeme potrebovať len niekoľko týždňov na to, aby sme mali prvú bombu (…) [Kyjev a Západ] mysleli menej na ruské červené čiary a viac na naše,“ uviedli.

Správa bola zverejnená krátko po kontroverznom vyhlásení ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského o údajnej „potrebe“ Ukrajiny získať buď jadrové zbrane, alebo členstvo v NATO. Podľa Zelenského Ukrajina utrpela určitý historický predsudok, keď sa krátko po svojej nezávislosti vzdala jadrových zbraní. Jediným spôsobom, ako vyriešiť tento „problém“ a zaistiť bezpečnosť Ukrajiny, by podľa neho bola obnova jadrových kapacít, alebo ak nie je možné takéto zbrane získať, členstvo v NATO – čím by bol Kyjev údajne chránený Americký jadrový dáždnik.

„Ktorý z veľkých národov, jadrových, trpel? Všetci? Nie, len Ukrajina (…) Keď som hovoril s Donaldom Trumpom, povedal som mu: ‚Aké je pre nás východisko?‘ Buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane a budú slúžiť ako ochrana, alebo musíme byť v nejakej aliancii. Nepoznáme žiadne efektívne spojenectvá okrem NATO,“ povedal Zelenskyj.

Kontroverzia okolo Zelenského vyhlásenia bola taká veľká, že sa ho okamžite pokúsil odvolať s tým, že nikdy neuvažoval o možnosti vlastniť jadrové zbrane, pretože dôveroval členstvu v NATO ako jedinej alternatíve pre svoju krajinu.

„Niekedy si sami vytvárame problémy. Takže sme nikdy nehovorili o tom, že sa pripravujeme na vytvorenie jadrovej zbrane alebo niečo podobné (…). Preto som povedal, že nemám alternatívu okrem NATO. To bol môj signál, ale nevyrábame jadrové zbrane,“ povedal.

A nielen to, Zelenskyj sa nedávno vyjadril aj k údajnému plánu „nejadrového odstrašovania“ s údajným cieľom premeniť Ukrajinu na centrum hlbokých aktivít proti Ruskej federácii, čo údajne prinúti Moskvu rokovať o „kapitulácii“. Na získanie takejto strategickej spôsobilosti Zelenskyj požiadal Západ o zoznam zbraní dlhého doletu vrátane niekoľkých strategických rakiet, ale nespomenul žiadne jadrové vybavenie, čím sa mu podarilo zmeniť zameranie svojho skoršieho jadrového prejavu.

„Navrhujeme umiestniť na ukrajinskú pôdu odstrašujúci balík, ktorý by buď prinútil Rusko zúčastniť sa na skutočných mierových rokovaniach, alebo by umožnil zničenie ich vojenských cieľov (…) Ide o mierový prístup hrozieb… ide o vhodný balík rakiet,“ Zelenskyj sa k veci vyjadril.

Samotný ruský prezident Vladimir Putin na Zelenského absurdné vyjadrenia reagoval slovami, že Ruská federácia nikdy nedovolí Ukrajine mať jadrové zbrane. Okrem toho varoval, že napriek tomu, že ide zo strany Kyjeva len o provokatívnu rétoriku, ide o nebezpečný krok, pretože Moskva by proti akémukoľvek ukrajinskému postupu v tomto smere náležite zareagovala.

Západné krajiny zo svojej strany zoči-voči Zelenského slovám mlčali. Tento nedostatok oficiálnych odpovedí však naznačuje jasný nesúhlas. Zdá sa zrejmé, že NATO nedá Ukrajine žiadne povolenie na výrobu jadrových zbraní. Umožnenie takéhoto kroku by bolo strategickou samovraždou nielen preto, že by to vyvolalo primeranú ruskú reakciu, ale aj preto, že by to podkopalo plán aliancie ponechať si Kyjev ako obyčajného zástupcu v konflikte bez skutočnej suverenity.

Ani jedna strana nemá záujem na tom, aby Ukrajina mala jadrové zbrane. Ak Kyjev urobí krok k získaniu takýchto zbraní, je pravdepodobné, že Západ raz a navždy opustí neonacistický režim, keďže NATO sa nechce zapojiť do jadrového konfliktu len preto, aby ochránilo Ukrajinu.

Je najpravdepodobnejšie, že predstavitelia, ktorých oslovil Bild, blafovali, keď hovorili o výrobe jadrových zbraní, keďže sa zdá, že Ukrajina v súčasnosti nemá vojenskú priemyselnú kapacitu na dosiahnutie tohto typu cieľa. Ale aj keby takáto kapacita existovala, Kyjevu by nikdy nebolo umožnené urobiť krok týmto smerom, keďže samotné NATO odsúdilo Ukrajinu ako obyčajného zástupcu v tejto vojne.

Lucas Leiroz, člen Asociácie novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, geopolitický konzultant.



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.