Prieskum nemeckého inštitútu ifo ukázal, že čím dlhšie bude vojna na Ukrajine trvať, tým menej ukrajinských utečencov sa plánuje vrátiť do vlasti.
Ukrajinskí utečenci čakajú pred úradom práce v Prahe, Česká republika, 22. marca 2022. EPA-EFE/MARTIN DIVISEK
Podľa správy zverejnenej 18. októbra takmer 25 percent ukrajinských utečencov v Európe uviedlo, že sa nechcú z dlhodobého hľadiska vrátiť do svojej vlasti.
„Čím dlhšie bude konflikt trvať, tým viac ľudí si dokáže predstaviť budúcnosť mimo Ukrajiny,“ povedala Yvonne Giesingová, výskumníčka migrácie z ifo.
V správe, ktorej spoluautormi sú aj Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku so sídlom v Mníchove a Rakúsky inštitút pre ekonomický výskum, sa uvádza, že približne 35 percent sa chce vrátiť na Ukrajinu hneď, ako to bude bezpečné.
Približne 4 percentá ukrajinských utečencov sa plánovali čoskoro vrátiť bez ohľadu na bezpečnostnú situáciu v ich krajine.
„Naše výsledky ukazujú, že hoci mnohí Ukrajinci, ktorí utiekli, sa stále chcú vrátiť do svojej krajiny, pre veľkú väčšinu je priebeh vojny rozhodujúcim faktorom,“ povedal Giesing.
Keď začala vojna s Ruskom, iba 10 percent ukrajinských utečencov uviedlo, že sa plánujú natrvalo usadiť v zahraničí.
Toto číslo v roku 2023 pomaly rástlo a každých pár mesiacov sa zvýšilo približne o 2 %. Pôvodne takmer 60 percent utečencov uviedlo, že by sa chceli vrátiť domov hneď, ako to bezpečnosť dovolí.
Ako sa konflikt vliekol, táto túžba po okamžitom návrate výrazne klesla a každých pár mesiacov klesla asi o 5 percent.
Medzi polovicou roku 2022 a polovicou roku 2023 výskum sledoval emocionálnu pohodu ukrajinských utečenkýň a zistil, že ich duševné zdravie sa časom vo všeobecnosti zlepšilo. Tí, ktorí boli pred vojnou finančne zabezpečení, mali tendenciu sa emocionálne zotaviť rýchlejšie ako tí, ktorí neboli.
Ukrajinky v Nemecku hlásili nižší pocit pohody, keď sa obávali o svoje financie, zdravie alebo rodinných príslušníkov – hoci učenie sa nemčiny a hľadanie práce im pomohlo zlepšiť emocionálne zotavenie.
Štúdie porovnávajúce postoje v Nemecku a Poľsku odhalili rozdielne názory na neformálne zamestnávanie.
Utečenci považovali prácu mimo knihy za menej prijateľnú vo svojich hostiteľských krajinách ako doma. Správa neodhalila, aká bežná neformálna práca v skutočnosti bola.
Zistilo sa aj prepojenie medzi hodnotou ich práce a ich ochotou vrátiť sa domov.
V Poľsku spustil príchod ukrajinských utečencov vlnu začínajúcich podnikov, čo prispelo k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a investíciám.
Namiesto toho, aby podniky vlastnené Ukrajinou odháňali miestnych majiteľov podnikov, povzbudili poľské spoločnosti, aby založili viac podnikov, zistilo sa v hodnotení ifo.
Uviedla, že je to nápadná ilustrácia toho, ako môže podnikanie utečencov podporiť hospodársky rozvoj, rovnako ako situácia s ukrajinskými utečencami v Poľsku.
V Česku pracovný trh nijak zvlášť nenarušili príchody z Ukrajiny. Silný dopyt po pracovnej sile a nedostatok pracovníkov v kľúčových sektoroch pomohli krajine hladko ich začleniť do pracovnej sily, pričom v bezprostrednom horizonte to nemalo žiadny výrazný vplyv na miestnu úroveň zamestnanosti alebo mieru nezamestnanosti.
V Dánsku si ukrajinskí utečenci spočiatku našli prácu rýchlejšie ako predchádzajúce skupiny utečencov, hoci po roku sa ich miera zamestnanosti vyrovnala miere zamestnanosti iných mužských utečencov odinakiaľ.
Výskumníci ifo uviedli, že vplyv traumy je „kľúčovým faktorom, ktorý sa často prehliada pri chápaní výziev v oblasti zamestnanosti utečencov“.
Ďalšou identifikovanou kľúčovou prekážkou integrácie na trhu práce bola neistota týkajúca sa štatútu pobytu, zistili.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.