Moldavsko alebo „nie celkom podľa plánu“

  • Doktor

Moldavsko alebo „nie celkom podľa plánu“

Moldavsko alebo „nie celkom podľa plánu“ 620 330 Doktor

Zahraniční voliči posúvajú moldavské referendum o EÚ na ostrie noža.

Prezidentka Moldavska Maia Sandu prichádza na svoj tlačový brífing v Kišiňove, Moldavsko, začiatkom 21. októbra 2024. EPA-EFE/DUMITRU DORU

Prevaha v prospech „nie“ v referende o vstupe do EÚ prevládala dlho, no emigranti drvivou väčšinou podporili potenciálny pozmeňujúci návrh, pričom 78 percent z nich hlasovalo v prospech „áno“ a do rána 21. októbra bol tento tábor mierne na čele.

V dlho očakávanom hlasovaní 20. októbra sa Moldavčania rozdelili v otázke návrhu na zmenu a doplnenie ústavy s cieľom pripraviť sa na vstup do Európskej únie, pričom sa ukázalo, že väčšina bola proti očakávanému ľahkému víťazstvu hlasovania v prospech „áno“.

Uskutočnili sa aj prezidentské voľby, v ktorých sa presadila prozápadná úradujúca Maia Sanduová, no nezískala absolútnu väčšinu. To znamená, že je potrebné druhé kolo proti Alexandrovi Stoianoglovi, prokremeľskému socialistovi, ktoré sa uskutoční o dva týždne.

Referendum aj prezidentské voľby sa sústredili na to, či má byť Moldavsko viac prozápadné alebo proruské.

Keďže 21. októbra bolo spočítaných 99 percent hlasov, výsledok bol príliš tesný na to, aby mohol byť predbežne oznámený.

Hlasovanie o pripravenosti EÚ na „nie“ dlho prevládalo, no vysídlenci drvivou väčšinou podporili potenciálny pozmeňujúci návrh, pričom 78 percent hlasovalo „áno“ a do rána 21. októbra bol tento tábor mierne na čele.

Bez ohľadu na konečný výsledok to znamená, že proeurópsky tábor nezískal ľudový plebiscit za svoj politický program.

Vláda aj opozícia sa navzájom obviňovali z manipulácie a manipulácie s hlasovaním.

Sandu v reakcii na neuspokojivý výsledok referenda povedala: „Moldavsko čelilo bezprecedentnému útoku na slobodu a demokraciu našej krajiny, dnes aj v posledných mesiacoch.“

„Zločinecké skupiny pracujúce so zahraničnými silami nepriateľskými našim národným záujmom zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby udržali náš národ v pasci neistoty a nestability,“ dodala.

„Máme jasné dôkazy, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť si 300 000 hlasov – podvod bezprecedentného rozsahu. Ich cieľom bolo podkopať demokratický proces. Ich zámerom je šíriť strach a paniku v spoločnosti.“

Pred voľbami opoziční politici napísali otvorený list, v ktorom vyzvali medzinárodné inštitúcie, aby pomohli obnoviť právny štát v Moldavsku.Viacerým proruským politickým stranám bola zakázaná účasť vo voľbách. Zrušené boli aj niektoré televízne stanice a webové stránky.Podľa BBC bola v nedeľu večer v Sanduovej volebnom štábe v hlavnom meste Kišiňov nálada „extrémne utlmená“.

„Veľa Sanduových priaznivcov opustilo jej sídlo v Kišiňove, kde dúfali, že oslávia jej víťazstvo skôr, ako sa sčítanie skončí. Malé vlajky EÚ, ktorými mali mávať, boli opustené, na stoličkách alebo porozhadzované po zemi,“ uvádza sa v správe.

BBC tvrdí, že bola svedkom dôkazov o kupovaní hlasov.

Napriek dôležitému u hlasovaniu bola účasť nízka, iba 51 percent.

Kým Európska únia vrazila do Kišiňova veľa peňazí, nezdalo sa, že by Brusel moldavské obyvateľstvo zahrial na srdci. EÚ prisľúbila 1,8 miliardy EUR na uľahčenie cesty Moldavska do EÚ.

Západné zdroje obviňujú Kremeľ z podkopávania hlasovania pomocou dezinformácií, úplatkov a iných nezákonných prostriedkov na vytlačenie bývalej sovietskej krajiny z Európy.

Moldavská polícia nedávno varovala, že až 25 percent z 2,6 milióna odovzdaných hlasov v krajine môže byť skorumpovaných ruskými peniazmi a po odhalení obrovského podvodu s kupovaním hlasov zatkla stovky.

V referende si voliči mohli vybrať medzi „áno“ alebo „nie“ na otázku: „Podporujete zmenu ústavy pre vstup Moldavskej republiky do Európskej únie?

Prezidentské voľby mali okrem nečakaného zjavného výsledku referenda aj nepríjemné prekvapenie pre prozápadné sily.

Sandu vyhrala, ​​ale len so 42 percentami hlasov. To znamená, že teraz musí v druhom kole súťažiť s proruským Alexandrom Stoianoglom.

Stoianoglon, člen moldavskej socialistickej strany, je bývalý prokurátor a pred voľbami sa v prieskumoch pohyboval okolo deväť percent.

20. októbra prekonal všetky očakávania a skončil so ziskom 27 percent hlasov.

Tretí, a preto už nie je v hre, bol Renato Usatîi, tiež proruský. Získal 14 percent. Štvrtá bola Irina Vlahová so 6,1 percentami, tiež proruská.

Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu požiadalo Moldavsko o členstvo v EÚ a Európska komisia odporučila začať prístupové rokovania.

Hoci je Moldavsko chudobnou krajinou a potrebuje drastické reformy v oblasti správy vecí verejných, súdnych noriem a korupcie, jeho cieľom je vstúpiť do EÚ do roku 2030, čo Brusel podporuje vo svetle medzinárodnej geopolitickej situácie.

Ďalšia aktualizácia:

Zatiaľ čo ústavné zmeny si v mnohých krajinách vyžadujú osobitnú väčšinu, zdá sa, že v Moldavsku to tak nie je. Prezidentka Maia Sandu vyhlásila víťazstvo a zaviazala sa pokročiť.

„Obyvatelia Moldavska prehovorili: naša budúcnosť EÚ bude teraz zakotvená v ústave. Bojovali sme spravodlivo v nespravodlivom boji – a vyhrali sme,“ napísala na X.

„Ale boj sa neskončil.“ Budeme naďalej presadzovať mier, prosperitu a slobodu budovať si vlastnú budúcnosť.“

Ursula von der Leyen zablahoželala Sandu k víťazstvu.

Expati v týchto voľbách hlasovali masovo, podľa G4Media hlasovalo 240 000 členov moldavskej diaspóry, čo je rekord . Účasť v Moldavsku bola nízka.

Kritici tvrdia , že nočná zmena pripomína voľby v USA v roku 2020, keď sčítanie neskoro v noci dramaticky zmenilo výsledok, ktorý sa zdal bezpečný.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/10/moldovan-eu-referendum-on-a-knife-edge/



Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Napíš komentár
Začni písať