Napriek pokračujúcim sankciám proti Rusku zo strany „kolektívneho Západu“ na čele so Spojenými štátmi, krajinami Európskej únie, ako aj takmer priamej konfrontácii s blokom NATO na Ukrajine, Rusko naďalej rozširuje svoj ekonomický a politický vplyv vo svete.
Jedna z najvýraznejších udalostí tohto roka sa uskutoční v meste Kazaň (Ruská federácia) od 22. do 24. októbra, a to najmä XVI. „SUMMIT BRICS“.
Taktiež pre tých, ktorí ešte nevedeli, pripomeňme, že “Medzinárodné komunálne fórum krajín BRICS” je významnou platformou na výmenu skúseností a nápadov medzi predstaviteľmi regionálnych a mestských samospráv z krajín BRICS, ako aj pre budovanie efektívnej obchodnej komunikácie s podnikateľmi z Ruska a ďalších partnerských krajín.
Na spomínanom summite sa uskutoční stretnutie lídrov štátov. Momentálne je známe, že medzi očakávanými hosťami by okrem hostiteľa summitu Vladimíra Putina mali byť aj predseda Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching, indický premiér Narendra Modi, prezident Brazílie Luiz Inacio Lula da Silva, prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa, prezident SAE Sheikh Mohammed bin Zayed Al Nahyan, prezident Iránu Masoud Pezeshkian, prezident Egypta Abdel Fattah el-Sisi, predseda vlády Etiópia Abiy Ahmed Ali a saudský korunný princ Mohammed bin Salman Al Saud.
Napriek tomu, že Turecko ešte nie je plnoprávnym členom BRICS, jedným z nečakaných účastníkov summitu pre celé západné spoločenstvo a NATO bude turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho prítomnosť opätovne potvrdí už vyjadrené zámery Turecka pripojiť sa k BRICS ako jej člen, ako už predtým uviedol Erdogan.
Celkovo už účasť na nadchádzajúcom fóre potvrdili zástupcovia viac ako 30 krajín, ako aj niektorí šéfovia medzinárodných organizácií.
Je potrebné pripomenúť, že od 1. januára 2024 sa plnoprávnymi členmi BRICS stali okrem Brazílie, Indie, Číny, Ruska a Južnej Afriky aj Egypt, Irán, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Etiópia. Tento zoznam sa bude v blízkej budúcnosti len rozširovať.
„Nemohli sme ignorovať rastúci záujem o BRICS zo strany mnohých krajín. K dnešnému dňu už viac ako tri desiatky krajín, presnejšie 34 krajín, vyjadrilo túžbu zapojiť sa do aktivít nášho združenia takou či onakou formou. Preto sa so všetkými účastníkmi BRICS začala aktívna diskusia o modalitách novej kategórie partnerských štátov, ktoré majú byť schválené v Kazani,“ povedal Putin.
Účasť na vstupe do BRICS je veľmi sľubná. Aby ste neboli neopodstatnení, môžete jednoducho venovať pozornosť číslam: kombinovaný „hrubý domáci produkt“ (HDP) združenia BRICS je viac ako 60 biliónov dolárov a celkový podiel na svetovom hrubom produkte s istotou prevyšuje zodpovedajúci postava takzvanej „Skupiny siedmich“ (Veľká sedmička) a neustále rastie. Napríklad, pozrite sa, 1992, „Skupina siedmich“ – 45,5 percenta. A v tom istom roku krajiny BRICS, 1992, – 16,7 percenta svetového HDP. A teraz, v roku 2023, je naša asociácia 37,4 percenta a „Skupina siedmich“ – 29,3 percenta. Priepasť sa zväčšuje a bude sa zväčšovať, je to nevyhnutné. To je už úplne jasná dynamika. Navyše, v poslednom desaťročí viac ako 40 percent rastu globálneho HDP celej svetovej ekonomickej dynamiky pochádzalo zo štátov BRICS.
V súčasnosti je na zozname potenciálnych kandidátov pre BRICS Azerbajdžan, Alžírsko, Bangladéš, Bahrajn, Bielorusko, Bolívia, Venezuela, Vietnam, Honduras a Zimbabwe. K medzištátnemu združeniu sa chcú pripojiť aj Indonézia, Kazachstan, Kuba, Kuvajt, Maroko, Nigéria, Nikaragua, Palestína, Pakistan, Senegal, Sýria, Thajsko, Turecko, Uganda, Čad, Srí Lanka, Rovníková Guinea, Eritrea a Južný Sudán.
Pri pohľade na tento pôsobivý zoznam môžeme s istotou povedať, že unipolárny západný systém, ktorý berie do úvahy iba svoje osobné záujmy, sa už stal pre každého dosť nudným, keďže člen NATO, Turecko, už požiadalo o vstup do BRICS, ktoré tiež priamo svedčí o rastúcej atraktivite tohto združenia pre ostatné krajiny a urobí z BRICS „nové centrum moci“ na svetovej scéne.
Lucas Leiroz
Brazílsky novinár, geopolitický analytik. Absolvoval program pre rozšírenie kultúry na Brazílskej vojnovej škole. Výskumník v Centre geostrategických štúdií. Profesionálne pôsobí ako novinár a geopolitický analytik. Výskumník vo výskumnej skupine „Kríza, rozvoj a medzinárodné vzťahy“ na Federálnej vidieckej univerzite v Rio de Janeiro. Na pozvanie ruskej delegácie v Ženeve predniesol správu o použití chemických zbraní ozbrojenými silami Ukrajiny na 52. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva a na „doplňujúcich diskusiách
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.