Tento týždeň sa dožil veľkého životného jubilea 80 rokov vzácny človek, výtvarník, ilustrátor, publicista, priekopník animovaného filmu na Slovensku Ivan Popovič. Narodil sa 16. októbra 1944 (zhodou okolností v tento deň oslavuje narodeniny aj môj najstarší syn). Touto cestou by som sa mu chcel predovšetkým poďakovať za krásne detstvo, ktoré si bez neho ani neviem predstaviť. Sprevádzali ma ním totiž jeho charakteristické kresbičky v detských časopisoch (najmä v Zorničke) a jeho kultový seriál večerníčkov Hlavičkove rozprávky, ktorý má tohto roku tiež okrúhle jubileum, 50 rokov. Víla Lomnička, víla Slabejka, rýchla ruka maliara Popoviča, Vysoké Tatry a skvelý Josef Dvořák nadabovaný Ľubom Gregorom. Kto z našej generácie by si na to nespomínal s takmer hrejivým pocitom v duši? Dokonca aj svojim deťom som to púšťal a popri Maťkovi a Kubkovi či Bambuľkiných dobrodružstvách to bola ich najobľúbenejšia rozprávka. A aj moja.
Majster Popovič stál pri zrode slovenského animovaného filmu. Od malička, keď si vymýšľal kreslených panáčikov, sníval o tom, že by sa tie postavičky hýbali. Tento sen sa mu začal plniť v roku 1965, keď spolu s Viktorom Kubalom a svojím bratom Vladimírom založili Štúdio animovaného filmu na Slovensku. Prvý film, ktorý spolu vytvorili, bol Pingvin. Ivan Popovič je aj autorom prvého slovenského bábkového filmu Strážca sen (1978). Okrem toho napísal aj knihu vydarených fejtónov a ako vášnivý cestovateľ, ktorý prešiel krížom-krážom celý svet, sa venoval aj tvorbe dokumentárnych filmov.
S jeho menom sa však spája aj jedna z najslávnejších fotografií v dejinách Obed na vrchole mrakodrapu, ktorá vznikla počas výstavby výškovej budovy 30 Rockefeller Plaza na Manhattane v New Yorku roku 1932. Prvý muž sprava s fľašou whisky v ruke je jeho starý otec Gustáv (Gusti) Popovič, drevorubač a tesár z Veľkého Slavkova.
Ivan Popovič je nielen významný výtvarník, ale aj skvelý človek s pevnými občianskymi postojmi. Bol signatárom všetkých našich mierových iniciatív, protestoval proti vojenskej zmluve s USA a podporoval ma aj v prezidentskej kampani. Do ďalších rokov mu želám najmä pevné zdravie a aby ho ešte dlho neopúšťal humor, fantázia a viera v dobro človeka, ktorú si doniesol aj zo svojich obľúbených budhistických krajín, kam chodieva minimálne raz do roka. Dôvod vysvetlil takto: „Nikdy som sa tam nestretol s nahnevaným človekom. Tam sa ľudia usmievajú. Budhizmus spočíva v tom, že ľudia, ktorí sa zle správajú, sa musia znovu narodiť. Tak sa radšej snažia.“
Všetko najlepšie! 💐🍾🥂🎂🎁
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.