Kto pumpuje volebné milióny do maličkého Moldavska — EÚ, Rusko alebo USA?
Moldavsko, krajina bývalého Sovietskeho zväzu zovretá medzi Ukrajinou a Rumunskom, je pripravené na významné voľby na 20. októbra, keď si voliči musia vybrať medzi partnerstvom s Európskou úniou alebo s Ruskom.
Uchádzači na oboch stranách využívajú svoj vplyv a peniaze, aby presvedčili voličov v malej krajine, aby sa k nim pripojili.
Popri prezidentských voľbách sa v Moldavsku uskutoční dlho očakávané referendum o členstve v Európskej únii, v ktorom sa bude hlasovať o tom, či sa vstup do EÚ stane ústavným cieľom.
Väčšina z 11 kandidátov kandidujúcich vo voľbách podporuje vstup do EÚ, zatiaľ čo dvaja sú proti.
Najnovšie prieskumy verejnej mienky ukázali, že úradujúca prozápadná prezidentka Maia Sanduová je pevne vpredu, pričom väčšina jej dáva 40 percent hlasov.
Moldova, Intellect Group poll:
Presidential election
Sandu (*-EPP): 43% (+10)
Stoianoglo (*): 19% (+2)
Usatîi (PN-*): 18% (+9)
Vlah (*): 6% (-1)
Tarlev (PVM-*): 4% (-3)
Chicu (PDCM-*): 2%
Furtună (*): 2% (new)
Năstase (*): 2% (-3)
Morari (*): 2% (-1)
Țîcu (BÎ-EPP): 1% (n.a.)… pic.twitter.com/FMJWLWXKWE— Europe Elects (@EuropeElects) October 17, 2024
Zatiaľ čo vnútrozemské Moldavsko je malou ekonomikou , s mnohými z jeho 3,5 milióna obyvateľov žije v chudobe a má obmedzený prístup k službám alebo životaschopným ekonomickým príležitostiam, jeho poloha na východnej hranici EÚ, hneď vedľa Ukrajiny, mu umožnila rast v geopolitickom kontexte.
Administratíva v hlavnom meste Kišiňov už nie je na obežnej dráhe Kremľa. Súčasná vláda hľadá úzke spojenie so Západom, politika, ktorá sa zintenzívnila s ruskou inváziou na Ukrajinu.
V marci 2022 Moldavsko nastúpilo na svoju formálnu cestu k európskej integrácii podaním žiadosti o členstvo a do troch mesiacov európski lídri formálne potvrdili jeho štatút kandidatúry.
EÚ oznámila Moldavsku, že musí pracovať na štrukturálnych reformách s cieľom zlepšiť svoje hospodárstvo a bojovať proti korupcii v súlade s normami stanovenými Bruselom.
Súčasťou týchto štrukturálnych reforiem sú zlepšenia týkajúce sa vlastníctva pôdy a obchodných operácií, ktoré podľa EÚ zlepšia produktivitu v poľnohospodárstve a miestnom priemysle. Ceny energií môžu byť tiež nestále.
Okrem historického vplyvu Ruska je tu aj otázka východného regiónu Moldavska Podnestersko, separatistického štátu pod kontrolou separatistov, s približne 2000 ruskými vojenskými príslušníkmi umiestnenými na tomto území.
Rusko údajne neakceptuje možný odchod svojho bývalého satelitného štátu zo sféry svojho vplyvu a vraj nalieva milióny eur do takzvanej hybridnej vojny.
Sanduová už dlho obviňuje Rusko z pokusu o zvrhnutie jej vlády rôznymi spôsobmi, čo Moskva popiera.
Moldavské politické strany sa rozdelili na pravicový a ľavicový blok, pričom pravica je prozápadná a ľavica, ktorú tvorí Blok komunistov a socialistov spolu so stranou Sor, je promoskovská.
Šéf národnej polície Viorel Cernautanu tvrdil, že desaťtisíce Moldavčanov podplatila sieť riadená Ruskom, aby hlasovali „nie“ v referende o EÚ a v prospech kandidátov naklonených Rusku v tom, čo nazval „bezprecedentným priamym útokom“.
Povedal, že Kremeľ zaplatil v septembri viac ako 15 miliónov dolárov (13,6 milióna eur) na účty približne 130 000 moldavských občanov, ktoré si otvorili v ruskej Promsvyazbank.
Medzi najhlasnejšími odporcami členstva v EÚ je proruský moldavský podnikateľ Ilan Šor, ktorý sa narodil v Izraeli.
Minulý rok ho v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia za podiel na krádeži 1 miliardy dolárov (900 000 eur) z moldavských bánk. V septembri vraj ponúkol platby každému, kto v referende hlasoval proti európskej integrácii, čo Šor, ktorý utiekol do Izraela a neskôr do Moskvy, popiera. Začiatkom tohto roka mu bolo udelené ruské občianstvo.
Okrem toho je Šor zakladateľom a lídrom proruskej populistickej opozičnej strany, ktorá je po ňom pomenovaná. CCM, moldavský ústavný súd, v júni 2023 rozhodol, že strana ȘOR je protiústavná.
Rozsudok vychádzal z článku 41 Ústavy Moldavska, v ktorom sa uvádza: „Strany a iné spoločensko-politické organizácie, ktorých ciele alebo aktivity sú namierené proti politickému pluralizmu, zásadám právneho štátu, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Moldavskej republiky sú protiústavné.
Rozhodnutie bolo založené na údajnom pretrvávajúcom porušovaní transparentnosti strany počas organizovania protestov proti vláde. Strana vraj podnecovala k násiliu. Viceprezidentku ȘOR Marina Tauberovú údajne videli, ako aktívne podnecuje demonštrantov počas týchto udalostí.
Poslanci ȘOR mohli vykonávať svoje funkčné obdobie ako nezávislí, ale bolo im zakázané vstúpiť do iných politických strán. Pred proskripciou mala strana päť kresiel v 101-člennom moldavskom parlamente.
Pred voľbami aj Meta, materská spoločnosť Facebooku a Instagramu, odhalila náznaky dezinformačnej taktiky namierenej proti Moldavsku. Odstránila falošné príbehy, ktoré v októbri podkopali prozápadný postoj národa. Tieto účty propagovali proruské strany medzi rusky hovoriacimi Moldavcami a zároveň kritizovali Sandu a ďalších proeurópskych politikov, tvrdí Meta.
Okrem toho moldavské úrady zablokovali desiatky chatbotov a telegramových kanálov spojených s údajnou úplatkárskou kampaňou proti referendu. Podľa správ bolo deaktivovaných 95 chatbotov a 15 kanálov spojených s Ilanom Shorom.
V tlačovej správe zo 16. októbra hovorca Rady národnej bezpečnosti USA John Kirby uviedol: „Rusko aktívne pracuje na podkopaní volieb v Moldavsku a jeho európskej integrácie.“
„Za posledných niekoľko mesiacov Moskva venovala milióny dolárov na ovplyvňovanie prezidentských volieb v Moldavsku. Odhadujeme, že tieto peniaze išli na financovanie jej preferovaných strán a šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach v prospech ich kampaní.
Európsky parlament prijal 9. októbra rezolúciu, ktorá dôrazne varuje pred pokračujúcimi ruskými pokusmi o vykoľajenie proeurópskej trajektórie Moldavska.
Podľa poslancov Európskeho parlamentu moldavské bezpečnostné služby nedávno uviedli, že Rusko minulo približne 100 miliónov eur na podkopanie nadchádzajúceho volebného procesu, aby prinútilo Moldavcov hlasovať proti užším vzťahom s EÚ.
Zároveň však už predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila finančnú podporu Moldavsku vo výške 1,8 miliardy eur na nasledujúce tri roky.
„Máte veľmi ambiciózny ekonomický plán pre Moldavsko a EÚ tento plán podporí. Veríme, že vám môžeme pomôcť zdvojnásobiť veľkosť vašej ekonomiky v nasledujúcich 10 rokoch. Počas nasledujúcich troch rokov do vašej ekonomiky investujeme 1,8 miliardy eur,“ povedala von der Leyenová 10. októbra pri návšteve v Kišiňove.
Program pomoci s názvom Plán rastu bude prebiehať od roku 2025 do roku 2027. Každých šesť mesiacov dostane Moldavsko po hodnotiacich správach o realizácii opatrení potrebných na členstvo v EÚ balíčky finančnej podpory.
Von der Leyenová pochválila Sanduovú za to, „aká je oddaná európskej ceste“.
Moldavsko tiež dostalo značné finančné prostriedky z Washingtonu. V roku 2022 USA vyčlenili 20 miliónov dolárov na ekonomickú podporu na posilnenie odolnosti Moldavska voči vonkajším tlakom z Ruska. V roku 2023 bolo poskytnutých ďalších 30 miliónov dolárov na hospodársky rozvoj a verejné služby spolu s 10 miliónmi dolárov špeciálne zameraných na zvýšenie energetickej bezpečnosti.
Západné liberálne mimovládne organizácie vrátane nadácie Georgea Sorosa so sídlom v USA sú tiež na mieste. V rokoch 1992 až 2012 naliala nadácia do moldavskej kasy viac ako 87 miliónov dolárov. V roku 2021 vložil Soros do krajiny ďalších 3,4 milióna dolárov.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.