Stefan Wolf, šéf nemeckého združenia zamestnávateľov Gesamtmetall, povedal, že státisíce pracovných miest v kovopriemysle a elektrotechnickom priemysle sú ohrozené.
Letecký pohľad na oceliareň spoločnosti Salzgitter AG, jedného najväčšieho výrobcu ocele v Európe, 22. novembra 2023 v nemeckom meste Salzgitter. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)
Povedal to v rozhovore pre Berliner Morgenpost, ktorý vyšiel 16. októbra.
Wolf hovorí o niečom, čo nazval nesprávne vedenou politikou nemeckej pokrokovej vlády a Európskej únie.
Varoval pred dramatickými dôsledkami v súvislosti so súčasným stavom nemeckej ekonomiky a vyzval na reformný program.
„Očakávam, že v najbližších piatich rokoch by sme mohli stratiť 250 000 až 300 000 pracovných miest v kovopriemysle a elektrotechnickom priemysle,“ povedal.
Wolf si všimol demografický posun v Nemecku s rastúcim počtom starších zamestnancov – baby boomers – blížiacim sa k dôchodku a menej mladých pracovníkov, ktorí ich môžu nahradiť.
Dodal však, že je nedostatok pracovníkov a že Nemci budú musieť pracovať viac.
„Generácia medzi dvadsiatkou a polovicou tridsiatky vyrástla v prosperite. Mnohí poznajú len ružové časy. Musíme im tiež oznámiť, že teraz je čas viac pracovať ako spoločnosť ako celok.“
Wolf povedal, že Nemecko má požadovaných maximálne 48 pracovných hodín týždenne a dodal: „Nemá zmysel nahrádzať pevné číslo iným pevným číslom“ a že „priestor na manévrovanie pre obe strany“ je „rozhodujúci“.
Povedal, že dôchodkový systém tiež potrebuje reformu, aby bol prispôsobený na individuálnej báze, aby bolo atraktívnejšie pracovať dlhšie na dobrovoľnom základe s využitím stimulov, ako sú daňové výhody a výnimky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia.
Súčasný dôchodkový balík prevádzkovaný semaforovou koaličnou vládou je podľa neho „úplne nesprávny“ a dodal, že si nemyslí, že je „finančne životaschopný“.
Pokiaľ ide o súčasnú ekonomickú situáciu, Wolf povedal, že Nemecko je „v štrukturálnej kríze“ a že mu „chýba viera“, že súčasná federálna vláda dokáže vyriešiť problémy.
Povedal, že očakáva, že predvolebná kampaň do Bundestagu povedie k tomu, že politici sa budú viac obávať o znovuzvolenie, než o nápravu ekonomiky.
Wolf zdôraznil to, čo nazval naliehavou potrebou štrukturálnej reformy, počnúc „rozumnou“ energetickou politikou. „Naše ceny energie sú príliš vysoké a rozširovanie obnoviteľných zdrojov napreduje príliš pomaly,“ uviedol a dodal, že chce „opätovný vstup do jadrovej energie, ktorá je úplne CO2 neutrálna“.
O daniach povedal: „Máme najvyššie korporátne dane zo všetkých veľkých ekonomík a príliš vysoké odvody na sociálne zabezpečenie. Musíme obmedziť odvody na sociálne zabezpečenie na 40 percent a iniciovať daňovú reformu.
Wolf povedal, že Nemci budú musieť pracovať viac hodín, pričom zdôraznil, že krajina má v súčasnosti najkratšiu pracovnú dobu na svete v rámci kovopriemyslu a elektrotechnického priemyslu.
Vyzval na naliehavú „komplexnú reformu“ vzdelávacej politiky s „vyššími vzdelávacími štandardmi“ s tým, že každý mladý človek musí vedieť písať, počítať a čítať podľa prijateľných štandardov po ukončení školy.
Wolf tiež povedal, že chce znížiť narastajúcu byrokraciu v krajine.
Povedal tiež, že chce a ukončí zákon o povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, nemeckom zákone, ktorý vyžaduje, aby spoločnosti monitorovali ľudské práva a environmentálne riziká vo svojich dodávateľských reťazcoch, ako to Európska únia zopakovala minulé leto.
„Je naivné veriť, že môžeme zabrániť detskej práci a porušovaniu ľudských práv na celom svete, pretože to zakazujeme zákonom z Nemecka. Nemecké spoločnosti platia približne 70 miliárd eur ročne výlučne na zvládnutie byrokracie, teda za dodržiavanie oznamovacích povinností a nariadení.“
„Požiadavky z Bruselu a Berlína sú stále horšie a horšie. Podnikatelia najlepšie vedia, čo zákazníci chcú. Politika nám musí prestať hovoriť, čo musíme vyvinúť, aby sme veci presadili ideologicky,“ povedal.
Wolf, ktorý pokračoval v ideologicky inšpirovanom diktáte zhora, tiež kritizoval to, čo považoval za nútený prechod Bruselu na elektrické vozidlá.
„Pred 12 rokmi som povedal, že e-mobilita v tejto podobe nebude fungovať, že infraštruktúru nabíjacích staníc nevybudujeme dostatočne rýchlo, že nebudeme mať dostatok zelenej elektriny a predovšetkým, že ju zákazníci nebudú chcieť .“
„Tak sa to stalo.“ Automobilový priemysel bol nútený vstúpiť do elektromobility. A hľa, zákazníci produkt nekupujú,“ povedal.
Wolf poznamenal, že Číňanom a Američanom sa podarilo prilákať investície, zatiaľ čo na rozdiel od toho „[predsedníčka Európskej komisie Ursula]… von der Leyenová nevie myslieť na nič“.
Na zabezpečenie nemeckého automobilového priemyslu Wolf povedal, že plánovaný zákaz spaľovacích motorov z roku 2035 by mal byť čo najskôr zrušený.
Tvrdil, že takto ušetrené peniaze by mohli byť investované do nových technológií. „Klímu tiež pomáhame viac, ak predávame čisté autá do USA, Indie a Číny, ako keby sme ušetrili 2 percentá CO2 vďaka európskemu zákazu spaľovacích motorov. “
Wolf povedal, že v európskom automobilovom priemysle je nadmerná kapacita, čiastočne kvôli tomu, čo povedal, že ide o zavádzajúce politiky EÚ.
Poukázal na továreň Fiat na Sicílii, financovanú miliónmi eur a navrhnutú na oživenie štrukturálne nevhodného regiónu.
„Kto stavia automobilku na ostrove? Všetko musíte naložiť na loď a doviesť na pevninu. Aj keď je závod už zatvorený, ukazuje to šialenstvo plánovanej dotačnej politiky,“ povedal Wolf.
Ďalšou politikou EÚ, ktorú kritizoval, boli represívne clá na čínske elektromobily, pričom ich podnecovanie označil za „nehanebne nesprávne rozhodnutie“. Argumentoval tým, že Čína by odvetila svoje vlastné clá, a keďže nemecké autá sú vo vyššom segmente trhu, vplyv na nemecký export by bol o to väčší.
S odvolaním sa na zeleného poslanca a ministra hospodárstva Roberta Habecka Wolf povedal: „Na ministerstve hospodárstva prebieha iba ochrana klímy, ale nie hospodárstvo.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.