ROBERT FICO NIE JE MINISTROM HOSPODÁRSTVA

To vie samozrejme každý, Robert Fico dokonca nielen teraz, ale ani nikdy predtým nebol v žiadnej bývalej slovenskej vláde ministrom, iba premiérom, hoci to teraz občas vyzerá akoby momentálne de facto zastával aj post ministra hospodárstva. Aspoň súdiac podľa jeho aktivít nielen v zahraničí ale aj doma, keď sa snaží pritiahnuť na Slovensko ďalších zahraničných šikmookých investorov.

Ministerkou hospodárstva je samozrejme Denisa Saková z Hlasu, ktorá tam viac menej iba ceremoniálne postáva za Ficovým chrbtom. Keď treba tak niečo podpíše, ale inak iba stojí v slušivých šatách bokom a mlčí ako sfinga, a pravdepodobne tuho rozmýšľa….bohvie o čom. Napríklad, či to bol dobrý nápad odísť zo Smeru a ísť do parlamentných volieb plece pri pleci s Druckerom a Dolinkovou. Nebol, no ale čo už…..nevidíš ľuďom do hlavy. Lenže Robert Fico, aspoň mne sa to tak javí, by mohol byť celkom pokojne šéfom ktoréhokoľvek rezortu svojej vlády a bol by v tej funkcii lepším ministrom. Na hociktorej spoločnej tlačovke ktoréhokoľvek ministra alebo ministerky to aj tak dlho nevydrží a vezme si od rozprávajúceho ministra za mikrofónom slovo, aby tú tlačovú konferenciu monumentálne vygradoval a víťazne dokončil, ak sa vôbec dá konferenciou nazvať to, čo tam tí streštení, maximálne averzívni, povýšeneckí a unudení novinári v džínsoch a tričkách stvárajú, len aby zo seba urobili ešte väčších idiotov než akými sú. Ale to už je iná téma.

Nech je na ktoromkoľvek ministerstve na návšteve, Fico vidí do problematiky rezortu lepšie než minister, ktorý ho tam privíta a celý ten rezort oficiálne riadi. Vezmime si napríklad takého ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, všetci ho poznáme – ten v tej povolebnej eufórii začal naozaj v impozantnom štýle ako z veľkej knihy, skoro ako grécka bohyňa spravodlivej pomsty Nemesis. Istý krátky čas – tak dva tri týždne – bol dokonca najobľúbenejším a najpopulárnejším ministrom Ficovej vlády. Ľudia si s nadšením hovorili „Vidíš človeče toho Šutaja Eštoka? Super, ten teraz urobí poriadky a pozatvára všetkých, čo to tam tri a pol roka pľundrovali“. A nič….. minister nám vyfučal ako gumený čln alebo lopta keď sa ľudia balia na pláži domov a utekajú do auta pred búrkou. Možno trochu preháňam, ale iba trochu. Včera napríklad tvrdil o záhadnej správe o atentáte niečo celkom iné ako predseda vlády…. takže vyfučal, ako vravím.

Dolinková nestála za nič. Keď ju kamery zaberali ako vchádza na Úrad vlády alebo prichádza na krátky brífing po rokovaní kabinetu mal som pocit, že oveľa dôležitejšie než to, s čím ide pred novinárov, je či má vlasy správne – časť dopredu na hruď a časť dozadu. Vyzerala ako vosková figurína v múzeu madam Tussaud. Aspoň tí chlapi vo Ficovej vláde sa čerta starajú, či im každý vlas netrčí inak ako by mal, pokiaľ nejaký vlas na hlave majú.

Minister dopravy je vcelku neviditeľný…. ak sa niekde zjaví, tak iba s akýmsi vrchným stavebným alebo dopravným inžinierom na nejakej šialenej mimoúrovňovej diaľničnej a cestnej motanine, ktorú nie a nie zdarne dokončiť. Nech už konečne začne vŕtať aspoň ten vysnívaný tunel cez Malé Karpaty na Záhorie. Jeho otec je rozhodne viditeľnejší ako on.

Cholerický Laco Kamenický s rozpočtom na budúci konsolidačný rok pod pazuchou je čoraz nervóznejší a podráždenejší keď odpovedá na rýpavé novinárske otázky, opakujúc stále „ja vám poviem jedno…. ja vám poviem jedno“. Všetci predsa vieme do čoho ideme, treba sa ukľudniť. Národ všetko pochopí, aspoň tí s priemerným IQ, ak sa im vec dobre vysvetlí. Tým na opozičnej strane je to aj tak beznádejne jedno lebo si hovoria „čím horšie, tým lepšie“.

Minister obrany zbrojí, hoci pôvodne to bolo tak, že ani náboj na Ukrajinu, ale teraz nejde iba o náboje a patróny do pušiek, ale o muníciu, akú musia dvíhať dvaja statní stokiloví chlapi – muníciu, ktorá pokojne preletí vzduchom aj stovky kilometrov, ak je vypálená z niečoho zeleného našej obnovenej zbrojárskej výroby.

Len nech pekne zbrojí a kriesi náš nebohý, Havlom pochovaný zbrojársky priemysel „tejto krajiny“, lebo ako Fico včera povedal vyjaveným a menej chápavým poslancom na rokovaní parlamentného výboru, my ani len našu atomku nemáme bračekovci chránenú pred nejakým šialencom v lietadielku. Určite Robo Kaliňák patrí k premiérovým obľúbencom, o tom niet pochýb.

Minister Drucker so zvláštne tvarovaným obočím nahnevaného školníka „zédéešky“ sa snažil ohúriť predsedu Fica svojou zamatovou revolúciou v školstve, ale príliš populárny ten progresivisticky ladený radikálny novátor s milióntou školskou reformou nie je. S výnimkou opozície, ktorá ho už pomaly radí medzi svojich. Ešte síce nie trójsky kôň, ale už tak na pol cesty.

Minister Takáč je najhlučnejší a výborne rozpráva, aby ho bolo dobre počuť aj na tých najrozľahlejších poliach na východe. Ale aj jemu Fico v polovici tlačovky uchmatne slovo a dokončí ju sám, zatiahnuc do slovnej šarvátky úplne všetko, čo sa honosne nazýva novinármi, na čele s večne nabrúsenou a príšerne afektovanou Kajtárovou z Markízy a sekundujúcim Serebryakovom.

Ministra Borisa Suska odrazu nevidno….. ale to nič, lebo určite komunikuje s Európskou komisiou o jej uletených správach o stave právneho štátu u nás a urobil všetko, čo bolo akútne treba. Vynovelizoval novelizovaný trestný zákona a keby si odteraz vyložil nohy na stôl, nič by sa až do jesene 2027 nestalo.

O Dankovom obľúbenom ministrovi cestovného ruchu a športu sa toho príliš veľa nevie, až na tie dva impozantné stĺpcové grafy, kde aj hlupák vidí, že sa do športu ide vraziť nie 20 melónov, ale až 60, lebo mu to preťažený Kamenický pre pokoj v dome odklepol.

Sociálne veci pevne zviera vo svojich láskavých rukách Erik Tomáš – to lepšie, čo Ficovi do vlády ponúkol Hlas ešte prv, kým sa jeho predseda stal prezidentom. Trináste dôchodky budú, aj keby na chleba nebolo! To je dobrá správa pre ľudí mojej vekovej kategórie, takže som ticho a spokojne šúcham nohami 🙂

Čo robí vo vláde Richard Raši, to vám ja veru ani pri najlepšej vôli povedať neviem, asi niečo veľmi múdre, potrebné a užitočné. Hlavne sa pri tom keď hovorí o eurofondoch upokojujúco usmieva, lebo šťastného úsmevu je inak vo vláde ako šafránu. Aj Taraba sa po rozlúčení so slepým črevom vracia v obvyklej forme bojovníka s čiernym pásom, akurát sa nečakane rozkmotril s Rudom Huliakom lebo ten teraz pácha rituálnu politickú samovraždu a skončí neslávne, ako v minulosti podobný človek z ľudu, „slávny“ Ján Ľupták, zvaný Kelňa. Ľud by už konečne mal zo svojich radov vygenerovať po toľkých neúspešných desaťročiach niečo lepšie a trvanlivejšie.

Minister zahraničia a všetkých tých krajne nepríjemných európskych záležitostí u mňa budí skôr dojem riaditeľa nejakej ministerskej sekcie alebo odboru, lebo zahraničnej politike a medzinárodným vzťahom sa na Slovensku aj tak suverénne najlepšie rozumie zas len premiér Fico.

Toľko pre dnešné studené októbrové ráno odo mňa s tým, že ako som povedal na začiatku – najlepším ministrom v akomkoľvek rezorte by bol jednoznačne Robert Fico. To mi nevyvraví nik, lebo som mnou sa aj tak nedá veľmi diskutovať ak som o niečom skalopevne presvedčený. Preto Ficovi zatiaľ fandím, nech ma tá druhá strana nazve pre mňa za mňa aj dementom, ako to nedávno urobil na sociálnej sieti jeden zádrapčivý dlhovlasý lekár a postrach Facebooku keď som sa verejne zastal Kotlára, je mi to jedno.

Som tvrdohlavý, a ako komentátor dokonca bohužiaľ aj najstarší, s tým už nik nepohne.

Michal Zoldy