Danny Kollár rozhodne patrí do veľkej štvorky komentátorov nekonformnej mediálnej scény, ktorá sa výraznou mierou podieľala na výsledku minuloročných parlamentných a tohtoročných prezidentských volieb na Slovensku. Dokonca si trúfam povedať, že bez tej silnej štvorky, a bez sekundovania dvadsiatkou ďalších komentátorov, by tie voľby boli dopadli inak. To by malo byť každému jasné…. neviem či je, ale malo by byť.
S Dannym som nebol v kontakte počas jeho dlhoročného mediálneho pôsobenia v Anglicku. Sledoval som jeho prácu, videl som čo robí, ako si počína a aký je neskutočne aktívny a produktívny, koľkým ľuďom pomohol zo svojho Londýnskeho pôsobiska, ale nekontaktoval som ho. Nemusíme sa predsa všetci osobne poznať, nemusíme byť ani v kontakte – stačí, ak sa neohovárame a nehádžeme si navzájom polená pod nohy, lebo bohužiaľ, boli by ste prekvapení, dokonca ani relatívne úzka nekonformná komentátorská scéna nie je imúnna voči starým slovenským nešvárom závisti a zákulisných ťahov v záujme vyniknúť a strhnúť na seba viac pozornosti ako iný.
Jeho štýl komentátorskej práce a môj sú diametrálne odlišné, ale ak by som bol hosťom v niektorom jeho diskusnom programe, určite by sme boli našli tematické, názorové a hodnotové prieniky. V rôznosti je sila nielen v prírode, ale aj v civilizovanej spoločnosti. Až jeho dlhý list v angličtine, ktorý raz nečakane prečítal celý a vypočul som si ho v jednom z jeho videí ma prinútil ozvať sa mu, lebo práve tá angličtina bola kľúčom k možným záujmovým prienikom. Danny zareagoval…. nič som od neho nechcel, lebo ja nikdy nič od nikoho nechcem. Ale tu som si všimol, že máme spoločnú parketu. Ak si niekto myslí, že mám čo povedať, tak fajn, ak nie…. aj tak dobre. Danny zareagoval a začali sme spolu komunikovať. Korektne, kolegiálne a džentlmensky, hoci ani len temperamentom nie sme si podobní. Dokonca mi v jednej vážnej veci iniciatívne z vlastnej vôle pomohol lebo ja som stará škola ale on je škola nová, spontánna a nekonvenčná. Neuveriteľné, človek sediaci v Londýne ti dokáže pomôcť. Na to sa Danny nezabúda. Ja určite nie.
Čoskoro príde Danny na Slovensko a som zvedavý, koľko ľudí sa bude k nemu hlásiť a chcieť mu nejakým spôsobom pomôcť. Verím, že sa stretneme a že mu podajú pomocnú ruku hlavne ľudia z advokácie, lebo tú bude potrebovať najviac. O to teraz pôjde na prvom mieste. Dany nemá kam ísť, jeho domovom je predsa Slovensko a pokiaľ viem, má aj svoje plány a aj pri nich myslí na druhých. Je to férový chalan, také správne Slováčisko, ktoré teraz potrebuje podporu. Myslím, že mu advokáti pomôžu pro bono, rovnako ako on pomohol Slovensku a mnohým jednotlivcom, vrátane mňa, pro bono.
Mal som istý čas fixnú ideu pospájať všetkých komentátorov nekonformistov v záujme budovania kolegiálnych vzťahov v dobrej veci na prospech Slovenska, lebo o to nám všetkým predsa ide, alebo malo by ísť, na prvom mieste. Urobil som v tom nejaké kroky ale neviem, či moje úsilie nebolo zbytočné. Zatiaľ sa bohužiaľ zdá, že bolo. Na Slovensku neraz človek narazí prinajmenšom na nezáujem a nepochopenie, a to je ešte ten lepší prípad……
Nie je mi jedno čo bude s Dannym keď príde domov a ak bude treba, čo určite bude, postavím sa za neho verejne ako komentátor bez vyzvania. To je moja psia povinnosť.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.