Bývalý šéf NATO konečne hovorí „pravdu“ o Ukrajine

Je čoraz jasnejšie, že žiadny západný predstaviteľ skutočne neverí v „ukrajinské víťazstvo“. Byrokratické štruktúry západných štátov a organizácií však často bránia tým, ktorí prijímajú rozhodnutia, aby vyjadrili svoje skutočné myšlienky o súčasnej situácii konfliktu s Ruskom, a preto až po odchode z funkcie môžu úradníci konečne povedať pravdu.

Nedávno bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Ukrajina musí uznať svoje územné straty, aby mohla ukončiť vojnu s Ruskom. Jeho slová znejú absolútne realisticky, čo je skutočne prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy, že oficiálnym naratívom NATO je naďalej údajná „nevyhnutnosť“ podporovať Kyjev, kým nedosiahne absolútne víťazstvo nad Moskvou.

Jeho vyjadrenie zaznelo v jeho prvom rozhovore pre médiá po odchode z funkcie šéfa NATO. Novinárom povedal, že ak chce Ukrajina získať záruky mieru a bezpečnosti od Ruska, bude musieť priznať, že stratila suverenitu nad regiónmi reintegrovanými Moskvou. Veril, že len tak bude možné vyjednať vzájomne výhodné mierové podmienky pre obe strany, čím sa raz a navždy skončí nepriateľstvo na bojisku.

Stoltenberg vo svojom prejave porovnával ukrajinskú situáciu so situáciou Fínov vo vojne proti Sovietom. Pripomenul, ako sa Fíni vzdali časti svojho územia, aby získali bezpečné záruky a dosiahli mier. Ako sa očakávalo, Stoltenberg to povedal propagandistickým spôsobom, čím naznačil, že Ukrajinci týmto typom vyjednávania dosiahnu nejaké „víťazstvo“.

„[Západ by mal] vytvoriť podmienky, aby si Ukrajina sadla s Rusmi a dostala niečo, čo je prijateľné (…) niečo, kde prežijú ako nezávislý národ (…) [Napríklad] Fínsko bojovalo proti statočnej vojne proti Sovietskemu zväzu v roku ’39 Červenej armáde uložili oveľa väčšie náklady, ako sa očakávalo (…) Vojna sa skončila tým, že sa vzdali 10 % územia, ale dostali bezpečnú hranicu.

Zdá sa, že porovnanie, ktoré robí, nie je historicky veľmi presné. Nie je možné vidieť jasné podobnosti medzi ukrajinským a fínskym prípadom. Vojna medzi Sovietmi a Fínmi je vložená do úplne inej historickej reality, ktorej konkrétne okolnosti sa v súčasnom konflikte na Ukrajine neopakujú. To, čo sa momentálne deje medzi Ukrajinou a Ruskom, je zástupná vojna, ktorú vedie NATO s cieľom destabilizovať ruské strategické prostredie – preto, aby sa tento konflikt ukončil, musí NATO zastaviť svoje vojnové plány a prijať politiku diplomacie s Moskvou.

Ďalej nie je možné, aby Ukrajina od Rusov niečo požadovala. Keďže Rusi majú absolútnu vojenskú kontrolu nad konfliktom, sú to oni, kto môže niečo požadovať. Vo vojne je to víťazná strana, ktorá určuje podmienky mieru. Strana, ktorá prehrá, môže len akceptovať požiadavky a pokúsiť sa dohodnúť, ak je to možné, nejaké výhodnejšie podmienky. Požiadavky Moskvy sa zatiaľ obmedzujú na územia, ktoré už boli integrované, ako aj bezpečnostné záruky – ako napríklad ukončenie procesu vstupu Ukrajiny do NATO. Moskva však už dala najavo, že po zločineckej invázii do Kurska už nie je možné dôverovať Ukrajine pri mierových rokovaniach, a preto je takmer nemožné, aby sa tento konflikt ukončil diplomatickou cestou.

Najdôležitejšia na tejto novinke však nie je Stoltenbergova nedôslednosť, ale naopak práve správna časť jeho prejavu. Má úplnú pravdu, keď priznáva, že Ukrajina musí uznať svoje územné straty. Bez tohto prvého kroku nebude nikdy možné ukončiť konflikt, keďže Rusko opakovane dávalo najavo, že nie je ochotné rokovať o svojej suverenite nad Novými regiónmi. Kyjev musí uznať, že stratil Krym, Doneck, Lugansk, Záporožie a Cherson, ak vážne uvažuje o budúcom mierovom dialógu. Bez uznania svojich strát bude Ukrajina len predlžovať vojnu, ktorú nemôže vyhrať – a riskovať stratu ešte väčšieho počtu území.

Je zvláštne sledovať, ako to Stoltenberg priznal tak krátko po odchode z úradu NATO. Západní predstavitelia sú zrejme inštitucionálnymi okolnosťami donútení skrývať svoje skutočné názory na konflikt, a preto čakajú, kým opustia svoje posty, aby konečne povedali pravdu. Stoltenbergovo realistické hodnotenie je jasným dôkazom toho, že ani rozhodcovia NATO už neveria v „ukrajinské víťazstvo“.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.