Ako učiteľ sa zúčastňujem rôznych školení a často sa stretávam s rôznymi prednáškami na tému dezinformácie a hoaxy. Popíšem Vám teraz mechanizmus fungovania celého tohto kolotoča.
Na celú operáciu v podstate ani netreba veľa personálu. Stačí zopár mimovládnych organizácií a zopár „odborníkov“. Tí hodia do ventilátora zopár teórií a nových slovíčok. Politické mimovládky dajú zopár rozhovorov svojim spriazneným médiám, ktoré to spracujú ako články alebo ako rozhovory. Následne sa na túto guľu začnú nabaľovať ďalšie osoby a organizácie, a potom sa už kolotoč točí sám, bez minimálnej pomoci. Vždy sa nájde dostatok sebamotivovaných, ktorí si v tom nájdu svoju živnosť, chýbajúce zadosťučinenie alebo iné suplujúce pocity.
Nedávno som sa zúčastnil jedného školenia, ktoré sa netýkalo priamo tejto témy. V rámci neho však vystúpilo mladé dievča z Nemecka, ktoré nám spravilo prednášku o tom, čo je fake-news a čo nie. To dievča nemalo doštudovaného bakalára (sociálne vedy a štúdium propagandy), nieto ešte nejakú prax či životné skúsenosti. Nič z toho jej však nebránilo hovoriť o téme tak sebavedome, ako to len bolo možné. Uviedla mnoho príkladov z praxe, podľa ktorých sme mali odhaľovať fake-news od pravdivých. Celé to bolo postavené na minime teórie, ale o to viac na hraní a praktických príkladoch. Vzal som si odtiaľ aj jednu infobrožúrku, ktorá bola vystavaná rovnakým spôsobom. 3 deti majú spraviť skupinu, všetci niečo povedia, jeden z nich lož a zvyšní dvaja ju majú odhaliť. Podľa čoho, to nevedno. Návodov je málo – najčastejšie spomínajú agresívny jazyk a gramatické chyby. Vôbec nezaznelo, že na rozlíšenie potrebujem v prvom rade vedomosti a skúsenosti. Ak to aj niekto v pléne povedal, potom potichu a len svojej susedke.
Ako prednáška pokračovala, dostali sme sa až k tomu, že už aj satira, karikatúra a memečko sa podľa nej dajú považovať za fake-news. Bolo nás na prednáške 20, pričom som bol jediný muž v osadenstve. Všetci sme mali pôvod v krajinách bývalého východného bloku a nikto sa neozval s námietkou. Všetci sa pekne hrali a rapkali to, čo dievčina hovorila. Zjavne posmelená žiadnym odporom sa pustila aj do hodnotenia plandémie a veselo pokračovala v zosmiešňovaní odporcov neovereného očkovania. Svoje miesto v jej prezentácii mali samozrejme aj logá EÚ, ktoré mali byť akože garantom objektívnosti.
Poviem to takto, ak akýkoľvek režim začne zakazovať humor a karikatúru, je to jeho posledné štádium pre krachom. Možno ste mali to šťastie, že ste mali vtedy v knižnicu knihu Tisíc a jeden vtip, ktorá bola zakázaná a jej autor putoval na 2 roky do basy. Tak ďaleko ešte nie sme, ale podobní snaživí mladí ľudia sa časom postarajú o to, aby sa to nakoniec stalo skutočnosťou.
Zrhňme si to – tento systém vyprodukoval medzičasom dosť ochotných a motivovaných mladých ľudí, ktorým nalepil nálepku „expert“, aby ďalej šírili slovo európske. Je to systém, v ktorom sa ostatní boja niečo povedať, aby neboli ostrakizovaní a vylúčení z kolektívu. Pokiaľ ide o jednofarebné obecenstvo, ako v mojom prípade len ženy-učiteľky, tam je indoktrinizácia rýchlejšia a ešte účinnejšia, pretože sú minimalizované odlišné názory.
Možno sa teraz opýtate, či som sa ozval alebo prečo som sa neozval. Odpoveď je jednoduchá. Ak ste sám, nepúšťate sa do bitky. Rovnako viete, ako funguje skupinová dynamika. Keby som sa ozval, okamžite by som bol označený za agresora. Veď ty si muž a ona mladé dievča. Ona to práve študuje, ide z toho robiť bakalársku prácu a ty ju nepodporíš? Ešte ju chceš aj zhovadiť pred ostatnými? Tento mechanizmus funguje veľmi účinne, keďže žena má vrodený ochranársky pud (chrániť dieťa, slabšieho alebo obeť). Ak to pustíte cez emócie, potom sa vypne racionálna argumentácia. A vy sa potom čudujete, že ste povedali správne a relevantné argumenty, no neboli vypočuté.
S davom sa jednoducho diskutovať nedá. S jednofarebným už vôbec nie. Preto som sa rozprával s dotyčnými dámami len jednotlivo, kde som namietal konkrétne hlúposti. Popri výsmechu a satire je to jediné riešenie. Mimo týchto seáns je potrebné začať nahlas hovoriť o tom, že podobné školenia majú robiť vzdelaní a skúsení ľudia, nie nedoštudované deti. Keď nenecháme riadiť štát alebo lietadlá deťmi, prečo by sme sa nimi mali nechať školiť odborné témy?
P.S.
O hyperfeminizovanom školstve niekedy inokedy. Ale túto tému treba skôr alebo neskôr otvoriť tak isto, ako pôsobenie pokútnych eurokazateľov. Celá mašinéria propagandy funguje práve vďaka prevahe žien na školách. To má potom následky na mladej generácii, ako každá jednofarebná agenda.
Foto: Andrea Piacquadio
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.