Dnes niekoľko poznámok o stabilite Hlasu a poslaneckého klubu SNS. Vychádzam len z verejne dostupných informácií. Neviem, čo sa deje v zákulisí, aj preto beriem vlastné úvahy s rezervou.
Mám dojem, že Hlas sa vnútorne člení na dve skupiny. Dali by sa onálepkovať ako Smer Light a PS Light. Nie je to žiaden prevratný objav. Vidí to azda každý.
Už menej je jasné, aký vplyv to bude mať na zvyšné tri roky aktuálneho volebného obdobia. Určite to nejaký vplyv bude mať. Ide len o to, akú intenzitu budú mať interné procesy v Hlase, či sa podpíšu pod zmenu slovenskej politickej mapy a či s blížiacimi sa voľbami nedôjde aj k vážnemu otraseniu stability vládnej koalície.
Hlasovanie o konsolidačnom balíčku bolo zatiaľ demonštráciou koaličnej jednoty. Kritika prezidenta Petra Pellegriniho na adresu balíčka a vyjadrenie nespokojnosti s odchodom ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej môže posmeľovať najmä predstaviteľov PS Light krídla Hlasu k odvážnejším prejavom odporu.
Rebélia troch poslancov Národnej koalície v klube SNS nemala dlhé trvanie. Prehrmela v priebehu dvoch dní. Aj oni počas lámania chleba zahlasovali za konsolidačný balíček. Neznamená to však, že poslanecký klub SNS je v pohode. Dôvodom na pochybnosti sú dve okolnosti.
Po prvé, Rudolf Huliak má tendenciu správať sa ako ortuť. Vedie to občas k iracionálnym výlevom. Jedným bola vojna o pomlčku. Skončila sa skôr, ako stihla začať, pretože o zmenu názvu poslaneckého klubu nejavil nikto záujem. Rudolf Huliak jednoducho nenašiel spojencov. Ešte trápnejšou epizódou bolo obviňovanie ministra Tomáša Tarabu z prepúšťania nominantov Národnej koalície, z čoho sa vykľul totálny hoax.
Po druhé, Rudolf Huliak stratil prístup na rokovania koaličnej rady. Práve tam sa rozhoduje o tom, aké projekty budú prioritné a či dostanú aj adekvátne financovanie zo štátneho rozpočtu. Členovia a funkcionári Národnej koalície budú frflať na predsedu, ak sa dostanú ich regionálne projekty na vedľajšiu koľaj. A ak budú nespokojní členovia a funkcionári strany, predseda Rudolf Huliak bude musieť búchať päsťou aspoň o poslaneckú lavicu, ak už nebude môcť o stôl koaličnej rady.
Žiadne vládnutie nie je selanka. Prečo by to malo byť inak v prípade štvrtej vlády Roberta Fica?
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.