Von der Leyenová plánuje uchopenie moci inak

Von der Leyenová plánuje uchopenie moci prostredníctvom reformy mechanizmu financovania EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen chce na moc využiť európske fondy. EPA-EFE/SALVATORE DI NOLFI

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen chce radikálnu reformu rozpočtu EÚ, v zmysle aby si dala viac právomocí a presadila konkrétne politické ciele z Bruselu.

Interná prezentácia Európskej komisie, ktorú videli nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), ukazuje, že von der Leyenová plánuje pre EÚ ďalekosiahle zmeny.

Členské štáty by dostali európske fondy až po koordinácii rozsiahleho zoznamu svojich národných plánov pre rozvoj, bývanie, prisťahovalectvo, dopravu, energetiku a ďalšie s Komisiou. Komisia by stanovila ciele a reformy. Až keď sa tieto budú dostatočne dodržiavať, krajiny dostanú svoje peniaze.

Tento prístup je v protiklade so súčasným systémom, kde príjemcovia dostávajú finančné prostriedky na základe splnenia vopred stanovených, objektívnych kritérií, po nestrannom a štandardizovanom distribučnom procese.

Brusel používa takúto podmienenosť na potrestanie krajín, ktoré neposlúchajú EÚ, ako sú súčasná vláda Maďarska a predchádzajúca vláda Poľska, pokiaľ ide o migračnú a justičnú politiku.

Viedlo by to k faktickému zrušeniu nezávislých európskych dotácií pre farmárov a regióny, dvoch najdôležitejších položiek súčasného rozpočtu, ktoré tvoria približne jednu tretinu jeho výdavkov.

V plánoch by sa tieto európske dotácie previedli na členské štáty EÚ ako druh dotácie do štátneho rozpočtu, podobne ako Corona Recovery Fund, ktorý je spojený s viazanosťou.

Komisia by tak požadovala, aby sa príjemcovia prostriedkov vopred dohodli na národných plánoch s politickými reformami a cieľmi stanovenými Bruselom.

FAZ však uvádza, že zdroje v rámci komisie bagatelizujú plány ako „brainstorming“.

Rozpočet by tiež zahŕňal tri ďalšie zložky: Fond pre konkurencieschopnosť, iniciatívy zahraničnej politiky v rámci okruhu „Globálna Európa“ a administratívne náklady.

Fond pre konkurencieschopnosť je určený na konsolidáciu všetkých existujúcich programov, ktoré podporujú konkurencieschopnosť v najširšom zmysle slova, a bude zahŕňať výskumné iniciatívy, digitálne programy, vesmírne financovanie, inovačný fond a investičný fond spustený za bývalého predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera.

Do tohto nového fondu bude navyše začlenený Európsky obranný fond.

Komisia by tak využila svoje zadržané zdroje na presadzovanie konkrétnych politických cieľov, čím by sústredila podstatnú politiku a kúpnu silu v rámci svojej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj, Komisia by dala ruky preč od správy a navrhovania podpory a zredukovala by ich na zložky národných plánov.

Poskytla by peniaze ako pomoc, podobne ako sa to už deje, ale zaviedla by podmienky, napríklad povinnú podporu ekologického poľnohospodárstva. Podobný spôsob by sa použil v oblasti dopravy, sociálnych vecí, energetiky či bezpečnosti a migrácie.

V prezentácii je pre ilustráciu pomoc pri výstavbe železničnej trate spojená s podmienkou zjednodušenia verejného obstarávania, pomoc na sociálne bývanie bude spojená s vyrovnávaním mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami a pomoc pre prijímacie tábory pre migrantov s posilnením cezhraničnej spolupráce.

Touto reštrukturalizáciou by sa podľa komisie znížila vnútorná byrokracia.

Namiesto 530 európskych programov by bolo len 27 národných plánov, jeden na členský štát. Krajinám by to údajne poskytlo väčšiu flexibilitu pri využívaní fondov, napríklad pri nedávnych záplavách.

Väčšia flexibilita by sa zaviedla aj každoročnými úpravami finančného rámca namiesto sedemročného obdobia, ktoré sa teraz používa. To by malo poskytnúť väčší priestor v prípade neočakávaných kríz, ako sú tie, ktoré priniesli vojna alebo finančný pokles.

Rokovania o finančnom rámci EÚ by boli jednoduchšie, pretože Európsky parlament a Rada ministrov by už nemuseli rokovať o stovkách programov.

Európska komisia by musela len určiť, koľko peňazí ide celkovo do rozpočtových položiek a koľko následne dostane každý štát na rozpočtových dotáciách. Po distribúcii už nebude potrebný európsky dohľad.

Európsky dvor audítorov opakovane kritizoval prístup Corona fondu „peniaze na reformy“ práve z tohto dôvodu, pričom poznamenal, že riziko chýb je vysoké, keď EÚ vypláca peniaze štátom hneď, ako splnia určité reformy a dokončia jednotlivé etapy. pridružených projektov namiesto následného preplácania nákladov na projekt, ako je to v rozpočte EÚ.

Zdá sa, že ani regióny nemajú záujem o zmeny. „Ak je to pravda, oslabuje to politiku súdržnosti,“ povedal predseda Európskeho výboru regiónov Portugalec Vasco Alves Cordeiro. „Nestavia regióny do centra politiky; škandalózne ich to odsúva na vedľajšiu koľaj.“

V prezentácii nebolo uvedené, aký veľký by mal byť rozpočet. Údajne však predpokladá, že predchádzajúci strop o niečo viac ako jedno percento hospodárskeho výkonu EÚ bude zachovaný, poznamenáva FAZ , zatiaľ čo otázky týkajúce sa Ukrajiny a splácania úverov pre Corona Fund pretrvávajú.

Ďalší návrh rozpočtu EÚ je stanovený na rok 2025, pričom Európska komisia na tento rok navrhuje ročný rozpočet vo výške takmer 200 miliárd eur. Očakáva sa, že podrobné diskusie o rozpočte a konečné rozhodnutia sa uskutočnia v priebehu roka 2024.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/10/von-der-leyen-plans-power-grab-via-eu-funding-mechanism-reform/