Ohrozovanie nožom, šikanovanie, vyhrážky, bitky a policajné operácie. Tak vyzerá bežný deň na jednej nemeckej škole v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, opisuje v rozhovore učiteľka Birgit Ebelová. Škola, na ktorej pôsobila, má vysoký podiel študentov z radov migrantov a detí zo sociálne znevýhodnených rodín. Podľa jej slov tam bola bežná prevádzka „absolútne peklo“. Tento rok na jar to už nevydržala a odišla do inej školy vo vzdialenejšom meste, píše web týždenníka Focus.
Zásah polície v jednej nemeckej škole, ilustračné foto
„Na našej všeobecnej škole malo 80 až 90 percent študentov migračný pôvod. Mnohí prichádzajú z islamských krajín, ako sú Irak, Sýria, Turecko, Alžírsko, Bosna, Čečensko, Afganistan alebo Pakistan, ale aj z Ruska a severnej Afriky,“ hovorí Ebelová. Medzi nimi sú aj deti z rodín, ktoré patria k prenasledovanej menšine alebo utiekli do Nemecka pred terorom a islamizmom.
Nikto podľa nej nechce otvorene povedať, čo stojí za nárastom násilia na školách. „Migrantskí študenti, teda dospievajúci chlapci, sú zodpovední za eskaláciu násilia v triedach a na ihriskách,“ poznamenáva učiteľka nemčiny, dejepisu a spoločenských vied v rozhovore pre Focus.
Títo mladí ľudia sa odmietajú zaoberať argumentmi. „Je to skôr o tom, kto najrýchlejšie udrie. A za to sú ostatnými oslavovaní. Mnohí cvičia bojové umenia, zocelené telo je podľa nich to najlepšie.“
V kultúrach, z ktorých tieto deti pochádzajú, „prevládajú iné obrazy mužstva a ženstva“, hovorí Ebelová s tým, že človek často niečo znamená len vtedy, keď sa môže presadiť proti iným silou.
Podľa štúdie sú dominantní chlapci, ktorí vedia, ako zaobchádzať so zbraňami, nožmi alebo boxermi, považovaní za „mužských“. „Pre niektorých študentov je nôž vo vrecku nohavíc alebo školskom batohu normálny,“ opisuje Ebelová. Iní so sebou majú nože na svoju obranu. „Konflikt medzi Turkami a Kurdmi alebo medzi moslimami a jazidmi takmer vždy rezonuje,“ dodáva.
Zatiaľ čo mužskí učitelia majú medzi študentmi relatívne dobré postavenie, ženy musia znášať intenzívne nepriateľstvo. „Keď nás študenti chcú uraziť, obvykle to robia sexualizovaným, fekálnym jazykom,“ rozpráva Ebelová.
Vulgárne nadávky
„Ty stará suka. Ošukám ťa. Šľapka. Dievča. Kundo. Drž hubu. Nakazím ťa AIDS. Drž hubu, ty židovská suka! To sú denné urážky,“ rozpráva učiteľka. Provokatívne výkriky ako Alahu akbar (Všetka chvála Alahovi), Heil Hitler alebo Hamas! Hamas! pokrikovali predovšetkým po minuloročnom 7. októbri, keď učiteľka vyjadrila solidaritu s Izraelom.
Pokiaľ dala niekomu zlú známku alebo zabavila počas vyučovania mobil, ihneď na ňu dotyčný vytiahol kartu rasizmu a podporovali ho v tom aj rodičia.
Učiteľka to považuje za absurdnú. Je členkou organizácie Kurdskej komunity v Nemecku a Spoločnosti pre ohrozené národy. Dlhodobo sa angažuje v oblasti ľudských a ženských práv a bojuje proti radikálnym islamistickým prúdom v Nemecku.
Bežne sa stretávala s vyhrážkami fyzického násilia. Študent z Albánska, ktorý nehovoril po nemecky, sa otvorene vyhrážal, že Birgit Ebelová bude zbitá. Keď ho chcela predviesť k vedeniu školy, len sa posmešne zasmial.
Podľa Birgit Ebelovej je incident príkladom dramatického vývoja na základných školách. „Zaznamenala som systematický nárast správania zameraného na násilie medzi deťmi a dospievajúcimi, najmä na druhom stupni základnej školy,“ povedala.
Ešte pred niekoľkými rokmi (rok 2011 pozn. redakcie) bola pritom jej škola nominovaná na cenu German School Award. Potom sa situácia viditeľne zhoršila. Sociálne a etnické zloženie žiakov sa „stáva čoraz problematickejším“ a násilie na školách rastie.
Len vlani sa v školách po celej krajine stalo 27 500 násilných trestných činov, vrátane napadnutia, lúpeží a útokov nožom, čo je nárast o 27 percent v porovnaní s rokom 2022, uvádzajú policajné štatistiky. V Berlíne sa každý školský deň uskutoční v priemere päť policajných operácií.
Ebelová zdôrazňuje, že násilní nie sú všetci žiaci. Sú to vždy jednotliví páchatelia alebo skupiny, ktorí neustále vyvolávajú nepokoje, poškodzujú povesť školy a znemožňujú normálnu školskú prevádzku.
„Základné školy trpia spackanou školskou politikou. Gymnázia a stredné školy môžu deportovať problémové deti a deti so zlým prospechom späť do základných škôl,“ kritizuje situáciu.
Človek je prakticky nútený „viac či menej akceptovať“ katastrofické podmienky. Skutočnosť, že sa učitelia búria alebo verejne bijú na poplach, je podľa Ebelovej výnimkou. „Nikto nechce byť považovaný za posla zlých správ a toho, kto likviduje povesť školy. A vzhľadom na agresivitu sa ľudia boja,“ hovorí.
Stanoviť podiel žiakov s migračným pozadím
Rodičia agresorov zase vymýšľajú obvinenia a sťažujú sa na učiteľov. „Stačia dva riadky a musíte sa písomne ospravedlniť. Ona sama sa už musela proti takým obvineniam brániť s pomocou právnikov. „Žiadna sťažnosť nebola nikdy potvrdená,“ dodala.
Z jej pohľadu treba rýchlo konať najmä v tom, aby na každej škole bolo maximálne 35 percent žiakov s migračným pozadím. „Nemôže to byť tak, že niekde je iba päť percent a inde 80 alebo 90 percent. Potom sa systém rúca,“ hovorí.
Štatistiky hovorí za všetko. Len v Severnom Porýní-Vestfálsku v minulom roku odišlo zo školstva 930 učiteľov, z ktorých tretina bola mladšia ako 40 rokov. V predchádzajúcom roku to bolo takmer 800 výpovedí, v roku 2013 ich bolo iba 299. V súčasnej dobe sa v Severnom Porýní-Vestfálsku nedostáva približne 7000 učiteľov.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.